Väčšina Slovákov odmietla budúcnosť s Ruskom
V súčasnej neprehľadnej geopolitickej situácii sa väčšina Slovákov definitívne postavila na stranu Západu a Európskej únie. V štátnom prieskume, ktorý realizoval Inštitút informatiky a štatistiky (Infostat), vyšlo najavo, že len 8 percent opýtaných si predstavuje budúcnosť s Ruskom. Naproti tomu až 45,1 percenta ľudí preferuje silnejšiu spoluprácu s členskými štátmi EÚ, čo jednoznačne dokazuje prevládajúci prozápadný sentiment.
Prozápadná orientácia a jej dôsledky
Tento prieskum sa realizoval medzi májom a augustom tohto roku a obsahoval aj otázky o zahraničnopolitickej orientácii Slovenska. Respondenti si v ňom mali možnosť vybrať, ktorým smerom by sa krajina mala uberať v oblasti bezpečnosti a obrany. Až 43,2 percenta respondentov make vyhlásilo, že uprednostňuje pevné ukotvenie v NATO, zatiaľ čo 34,8 percenta sa vyjadrilo za posilnenie spolupráce krajín V4.
Postoj k Rusku a dôvera v susedné krajiny
Na druhej strane, snaha udržať vyvážené vzťahy so západom a východom oslovila len 34,2 percenta opýtaných. Dôveryhodnosť krajín hrá v medzinárodnej politike kľúčovú rolu, no Rusko v tomto prieskume získalo len 16 percent dôvery, zatiaľ čo najvyššiu dôveru má Česká republika s 70 percentami.
Sankcie voči Rusku
Zaujímavé je, že podpora ďalších sankcií voči Rusku je medzi Slovákmi rozdelená. Až 40 percent opýtaných sa domnieva, že ďalšie sankcie by poškodili ekonomiku Slovenska a zasiahli aj bežných občanov, zatiaľ čo 34 percent respondentov sa už teraz snaží hľadať alternatívne riešenia v súvislosti s ruskými agresiami.
Prípravy na budúcnosť Slovenska
Slovenská spoločnosť sa tak ocitla v situácii, keď musí prehodnotiť svoje zahraničnopolitické smerovanie v kontexte rozvoja bezpečnostnej politiky a vzťahov so susednými štátmi. Je evidentné, že obavy o bezpečnosť a dôvernosť v medzinárodnej politike sú prioritou, ktorá musí byť ústredným tématom diskusií.