Prieskum preferencií politických strán na Slovensku
V súčasnosti koalícia vládnucich strán, vrátane Smeru, Hlasu a Republiky, neposkytuje pevný základ na zostavenie stabilnej vlády. Na základe najnovších údajov od agentúry Ipsos pre Denník N, súčasná vláda by získala iba 63 poslancov v parlamente, čo je nedostatočné pre 76-člennú väčšinu.
Podľa prieskumu by Progresívne Slovensko (PS) s 23,6 % hlasov vedlo, čo je nárast o dva percentuálne body oproti predchádzajúcemu mesiacu. Naopak, Smer klesol na 17,8 %, čo indikuje ďalší pokles jeho popularity. Hlas, ktorý po prezidentských voľbách viedol Matúš Šutaj Eštok, sa dostal na svoje historické minimum so 7,8 %.
Fragmentácia a rast pravicových strán
Hlas čelí vnútorným problémom a skandálom, pričom na čelo strany sa dostali noví lídri, ktorí sa snažia zachrániť reputáciu. V tomto kontexte Republika, krajne pravicová strana, sa ukazuje ako treťou najsilnejšou stranou s 10,7 % hlasov. Hnutie Slovensko pod vedením Igora Matoviča sa dostalo na úroveň 9,5 %.
Zatiaľ čo koalícia sa rozpadá, opozícia, ktorú tvoria PS, Slovensko, SaS, KDH a Demokrati, by už disponovala väčšinou s celkovo 87 mandátmi. Michal Šimečka by na zostavenie vlády potreboval podporu Matoviča, inak by opozícia mala len 71 kresiel.
Dôvera v politikov a zdroje konfliktov
Prieskum tiež odhalil zhoršujúcu sa dôveru v politikov. Prezident Peter Pellegrini, aj keď je stále najdôveryhodnejším lídrom, čelí poklesu dôveryhodnosti. Na druhej strane, Matúš Šutaj Eštok za rok zaznamenal dramatický prepad dôvery z 33 % na 24 %.
Oproti tomu SNS je s 2,2 % pod hranicou zvoliteľnosti a zjavne zažíva dlhodobé oslabenie. S blížiacimi sa voľbami sú pre vládne strany vzdušné indeedných starostí, ktoré môžu znemožniť ich politické ambície.
Podpredsedovia a konflikty v koalícii
Odchod podpredsedu vlády Petra Kmeča a problémy ministerstva zdravotníctva, ktoré sa týkajú podozrivej súťaže na sanitky, prispievajú k atmosfére nedôvery voči Hlasu. Dlhodobé kauzy a skandály negatívne ovplyvňujú imidž strany.
Trendy ukazujú, že situácia na politickej scéne Slovenska sa istotne dramaticky vyvíja. Opozičné strany sa zdajú byť v dominatejšej pozícií, zatiaľ čo koalícia voľne klesá a bojí sa o svoju budúcnosť.
Záver
Aktuálne prieskumy naznačujú, že Slovensko zažíva politickú krízu. Hlasujúca verejnosť sa obracia od tradičných strán k novým ideologickým prúdom, čo môže naznačovať zasahovanie do predpokladaného politického vývoja. Reminiscencia historických zmien v preferenciách naznačuje, že budúce voľby prinesú nepredvídateľné a prekvapivé výsledky.