Žilinka kritizuje nový zákon na ochranu obetí trestných činov
Maroš Žilinka, generálny prokurátor, vyjadril zásadné obavy ohľadom návrhu nového zákona, ktorý má zabezpečiť ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Podľa neho tento zákon nezvyšuje efektivitu a ochranu práv obetí, ako sa pôvodne zamýšľalo.
Žilinka dal jasne najavo, že návrh zákona len teka preberá agendu odškodňovania obetí zo správy Ministerstva spravodlivosti bez zjavného vytvorenia účinnejšieho mechanizmu na ochranu týchto obetí. Podľa jeho slov sa zbytočne zvyšuje administratívna záťaž, pričom chýba akákoľvek konkrétna zmena v opatreniach zameraných na zabezpečenie ich práv v praxi.
Parlament je v súčasnosti v procese skráteného legislatívneho konania k návrhu, ktorého ambície sú, na pohľad, chvályhodné. Pokiaľ sa chce vláda tváriť, že sa snaží o zlepšenie podmienok pre obete trestných činov, mala by zohľadniť aj Žilinkove výhrady, ktoré sú odborné a založené na dlhoročnej praxi.
Pochybnosti o skutočnej efektivite
Žilinka tiež poukázal na skutočnosť, že plánovaný nový úrad na ochranu obetí nepredpokladá komplexnú ochranu. „Názov návrhu zákona nezodpovedá jeho obsahu. V skutočnosti ide o úrad zameraný na odškodňovanie obetí, nie na ich ochranu,” poznamenal Žilinka. To naznačuje, že ak aj má ísť o pozitívny krok, v skutočnosti sa nemôže považovať za dostatočné riešenie existujúcich problémov.
Reforma ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov je v súčasnosti naliehavá, no ak sa vláda nevie postarať o reálny pokrok v tejto oblasti, ostáva otázne, či je legislativa v tejto podobe vôbec prospešná. Žilinkove slová by mali byť výstrahou, aby sa nedopustilo ďalšej legislatívnej chyby, ktorá by opäť prehliadla skutočné potreby obetí.
Úrad na ochranu obetí a oznamovateľov
Návrh zákona má za úlohu zriadiť nový centrálne zameraný úrad, ktorý by mal nahradiť existujúci úrad na ochranu oznamovateľov. To sa však môže javiť skôr ako ďalší administratívny zásah, ako reálny pomocník. V čase, keď sa zvyšuje číslo obetí násilných trestných činov, je potrebné, aby návrh čelil potrebám obetí, ktoré volajú po účinnejšej a rýchlejšej reakcii.
Celkový rozdiel medzi odškodnením a skutočnou ochranou obetí je zásadný a každý, kto sa zaoberá touto problematikou, si musí uvedomiť, že efektívny úrad na ochranu obetí nemôže operovať na základe administratívnych zmien bez reálnej podpory a ochrany ich práv.