Holandsko čaká na menšinovú vládu bez väčšiny v parlamente
Amsterdam sa pripravuje na novú politickú éru, keďže strany D66, CDA a VVD dosiahli dohodu na vytvorení menšinovej vlády, ktorá sa snaží presadiť svoj program aj bez podpory väčšiny v parlamentných komorách. Po mesiaci intenzívnych rokovaní predstavitelia týchto strán oznámili toto rozhodnutie na tlačovej konferencii, pričom kabinet by mal byť predstavený do konca januára.
Premiér D66 Rob Jetten, ktorý povedie túto vládu, vyjadril svoju vieru v schopnosť koalície využiť svoju kreativitu a flexibilitu na presadenie potrebných reformných krokov. „Nový kabinet bude musieť tvrdo pracovať, ale veríme, že to dokážeme,“ povedal Jetten a avizoval pozvanie lídrov opozície na rokovania, aby sa dosiahli zhody v kľúčových otázkach.
Nová politická realita a otázniky nad stabilitou
Predseda CDA Henri Bontenbal označil vznik menšinovej vlády za nový prístup v holandskej politike, s dôrazom na potrebu zmeniť nepriateľské vzťahy medzi politickými stranami. Koaličná zmluva má byť podpísaná do konca januára. D66, CDA a VVD spolu disponujú 66 kreslami v 150-člennej dolnej komore, pričom na získanie väčšiny im chýba desať mandátov; problém sa zhoršuje aj v hornej komore, kde im chýba 16 kresiel.
Menšinové vlády nie sú v Holandsku bežné a čelí im vyššie riziko pádu, čo garantuje, že v najbližších mesiacoch by mohli byť vyhlásené predčasné voľby. Odborníci však upozorňujú, že okrem neustáleho hľadania podpory v opozícii bude D66 čeliť aj výzvam zo strany voličov a pohybom, ktoré sa snažia získať popularitu.
Kritika a odmietanie spolupráce s krajne pravicovými stranami
VVD mala zrejme ambíciu vytvoriť pravicovú koalíciu, ktorá by zahŕňala aj správnu odpoveď 2021, známa ako Konzervatívni liberáli (JA21). Táto snaha sa však stretla s odporom zo strany D66, ktorá vnímala potrebu zbližovania s ľavicovým blokom, no VVD s tým nesúhlasila a teda došlo k rozporu v základoch koalície.
Volebné výsledky a situácia na politickej scéne
Strana D66 vyhrala voľby 29. októbra 2025 tesným náskokom viac ako 30 000 hlasov pred krajne pravicovou stranou PVV, ktorá sa zaslúžila o opätovné rozdelenie politickej scény. Relevantné politické strany sa pred voľbami dohodli, že sa nebudú uchádzať o spoluprácu s PVV, čo vedie k možnosti ďalších komplexných vyjednávaní a koaličných ťahaníc.
Na treťom mieste sa umiestnila VVD, nasledovaná blokom Zelenej ľavice a Strany práce. Aktuálna situácia v Holandsku opäť potvrzuje, že politická mapa krajiny sa mení a voličské rozhodovanie sa ukazuje ako hrdý subjekt nezávislých názorov.