Rozhovor s Veroni Gyenge: Menšina v menšine
Veroni Gyenge, známa slamerka, sa vo svojom nedávnom rozhovore otvorene vyjadruje k fenoménom a problémom, ktorým čelí maďarská menšina na Slovensku, a to z rôznych perspektív. S prihliadnutím na osobné skúsenosti hovorí o pocite druhej triedy, ktorý Maďari na Slovensku stále pociťujú, a kritizuje premárnené šance politikov zastupovať ich záujmy.
Pocit druhej triedy
Gyenge zdôrazňuje, že Maďari na Slovensku, a predovšetkým queer Maďari, sa často cítia ako občania druhej kategórie. „Je to bolestivé, pretože by sme mali byť plnohodnotní občania tejto krajiny,” hovorí. V spomienkach sa vracia do čias svojho mladosti, kedy čítanie knihy v maďarčine vo vlaku občas vyvolávalo nepríjemné reakcie spolucestujúcich. V dnešnej dobe, keď sa ozývajú reakcie na politické vyhlásenia a Benešove dekréty, sa snaží prežiť v prostredí, ktoré nie vždy podporuje jej identitu.
Kritika politických lídrov
Vo svojich vyjadreniach sa Gyenge nebojí priamo kritizovať politikov ako Ľudovíta Ódora a Michala Šimečku, ktorých považuje za zlyhávajúcich vo svojom zastupovaní. „V očiach Maďarov vnímam, že sa o nás hovorí iba vtedy, keď je to výhodné v kampaniach. Ale čo je to za silu, keď táto podpora chýba v zložitých časoch?” dodáva.
Citlivosť témy Felvidék
Téma Felvidék, ktorú Gyenge považuje za výraz identifikácie a nie revizionizmu, je jednou z otázok, ktoré vyvolávajú vášne. „Toto slovo je pre mňa symbolom kultúry a tradície, ktorú nie je možné len tak vymazať. Musíme o ňom hovoriť z nášho uhla pohľadu,” vysvetľuje. Pre ňu je dôležité nájsť spôsob, ako komunikovať s majoritnou spoločnosťou a sprostredkovať tak dôležité aspekty maďarskej identity na Slovensku.
Obavy pred odchodom
Po rokoch angažovanosti vo verejnom živote a intenzívnom aktivizme sa Gyenge ocitla na križovatke. „Rozmýšľam o odchode zo Slovenska. Môj talent a hlas sa snažím využiť na dobrú vec, ale niekedy cítim, že sa snažím zbytočne,” hovorí o tlakoch zo strany slovenskej a maďarskej komunity. Jej osobný boj sa týka aj toho, ako sa spojiť s tými, ktorí zdieľajú podobný pocit z vylúčenia.
Benešove dekréty: Traumatická téma
Benešove dekréty ostávajú v srdciach mnohých Maďarov na Slovensku otvorenou ranou. Gyenge poukazuje na ich dopad na nie len jej rodinu, ale na celú maďarskú komunitu. „Moja rodina nebola vysídlená len náhodou, zažili to na vlastnej koži. Je to historická trauma, ktorú nemôžeme ignorovať,” dodáva s hlbokým prežívaním tejto témy.
Volanie po zmene
Na otázku, čo by znamenalo cítiť sa doma na Slovensku, Gyenge zdôrazňuje potrebu otvorenosti a vzájomného porozumenia. „Musíme mať úprimný dialog, inak sa nikdy nemôžeme posunúť kupredu,” hovorí. Jej prínos pre aktivizmus a umenie má za cieľ vyvolať konverzáciu, ktorá prinesie porozumenie a nakoniec aj zmenu.
Záver
Veroni Gyenge je hlasom menšiny, ktorá sa snaží prežiť a prosperovať v prostredí, ktoré ju často odmieta. S odvahou hovorí o svojich skúsenostiach, nádejinách a obavách z budúcnosti, pričom apeluje na potrebu solidarity a porozumenia vo vzájomných vzťahoch medzi Slovákmi a Maďarmi. Jej posolstvo tak ostáva dôležité a relevantné v súčasnej dobe, keď sú otázky identity a príslušnosti na dennom poriadku.