Severná D1 v roku 2026: Zosuvy pri Ružomberku a miliardový rébus pri Turanoch
Bratislava, 4. apríl 2026 – Výstavba úseku D1 Hubová – Ivachnová, známeho ako obchvat Ružomberka, je v plnom prúde od roku 2013. Pôvodné plány predpokladali otvorenie v roku 2017, avšak vzhľadom na opakujúce sa problémy sa termín začiatku prevádzky posunul. Aktuálne sú pobožnené nádeje na dokončenie úseku ohrozené masívnym zosuvom pôdy pri výjazde z tunela Čebrať a infláciou ceny, ktorá sa z pôvodných 227 miliónov eur vyšplhala na alarmujúcich 690 miliónov eur.
Geológia a nestabilita terénu
Najvážnejšou výzvou, ktorú realizácia D1 prináša, je nestabilný terén a zosuvy, ktoré sa vyskytli počas stavby a sú ťažko predvídateľné. „Takéto nepredvídateľné zmeny terénu môžu spôsobiť výrazné zdržania a navýšenie nákladov,“ hovorí Tomáš Ferenčák, hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti. Minister dopravy Jozef Ráž najskôr avizoval otvorenie úseku v marci, neskôr ho posunul na apríl, pričom z tejto chvíle sú zahraniční experti prítomní na stavbe, aby pomohli s aktuálnymi problémami.
Obchvat Ružomberka a jeho nástrahy
Obchvat Ružomberka, ktorý mal slúžiť potreby motoristov, je stále vo výstavbe po takmer deviatich rokoch. Zosuvy zeme a geologické problémy sa ukázali ako hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje priebeh stavebných prác. Finálny náklad celého projektu, ktorý je v súčasnosti v rukách združenia OHL ŽS a VÁHOSTAV-SK, bude definitívne vyčíslený až po podaní všetkých požiadaviek na zhotoviteľa.
Problémy na úseku D1 Turany–Hubová
V súvislosti s diaľnicou D1 je kriticky sledovaný aj úsek Turany – Hubová, ktorý sa ukazuje ako najdrahší projekt v histórii slovenskej infraštruktúry. Odhady nákladov na tento úsek prekračujú 1,47 miliardy eur bez DPH. Problém s verejným obstarávaním spôsobil zrušenie tendra, čo môže oneskoriť celkovú realizáciu prác o ďalších niekoľko rokov. Minister dopravy Jozef Ráž sa snaží vyriešiť situáciu tým, že podať žiadosť o pozastavenie rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie.
Ochrana prírody vs. výstavba diaľnice
Projekt D1 narazil aj na ekologické obmedzenia, keď pôvodný plán preťažiť Rojkovské rašelinisko musel byť prepracovaný, aby sa predišlo poškodeniu migračných ciest divokej fauny. Nové návrhy teraz zahŕňajú vybudovanie rozsiahleho tunela Korbeľka pod ochranou územia, avšak tento zásah vyvoláva obavy, že by mohol zmeniť podmienky vodných zdrojov v dotknutých oblastiach.
Historické meškanie a vyhliadky do budúcnosti
Kým otvorenie posledných úsekov diaľnice sa z pôvodne sľubovaných rokov transformovalo na desaťročia trvajúcu plnenie sľubov, odborníci varujú, že nedodržiavanie termínov a nepredvídateľné náklady sa stávajú normou vo výstavbe slovenských ciest. Zároveň sa vyzdvihuje potreba prehodnotiť model „naprojektuj a postav“, aby sa zabránilo nezrovnalostiam a navyšovaniu nákladov nekontrolovateľným spôsobom.
Očakávané otvorenie D1 medzi Bratislavou a Košicami stále ostáva v nedohľadne, a to práve pre pretrvávajúce problémy a komplikácie, ktoré sa na projekte hromadia už vyše desať rokov.