Vláda schválila zonáciu štyroch národných parkov
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, vedené Tomášom Tarabom, úspešne realizovalo schválenie zonácie štyroch významných národných parkov – Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry, Polonín a Malej Fatry. Tento krok predstavuje významný míľnik v Pláne obnovy a odolnosti SR, pričom je zameraný na zachovanie a posilnenie ochrany prírody v týchto cenných oblastiach.
Zonácia národného parku Poloniny
Národný park Poloniny bude po zavedení zonácie dostupný pre ochranu 32.809 hektárov prírody. Podsúhrn zonácií predpokladá, že zóna A, obtiahnutá piatym stupňom ochrany, zaberie 19,1 percenta celkovej plochy parku. Týmto krokom, ktorý zahŕňa zrušenie niektorých chránených území, sa Poloniny rozdelia do štyroch zón úrovní ochrany, pričom zóna A bude mať plochu 6293 hektárov a zóna B 1718 hektárov.
Vysoké štandardy ochrany v Malej Fatre
Malá Fatra, s celkovou plochou 20.835 hektárov, bude mať vyše tretiny územia v najprísnejšej chránenej zóne. Vláda počas stredajšieho zasadnutia rozhodla o ochrannej zóne s 33,6 percenta, čo v porovnaní s inými zónami zabezpečuje vysokú úroveň ochrany prírody a jej ekosystémov, ako aj cenných biotopov.
Nízke Tatry: Rozšírená ochrana pre biodiverzitu
Národný park Nízke Tatry, známy ako NAPANT, bude rozdelený na štyri zóny, pričom najprísnejšia zóna A sa rozšíri na 36.843 hektárov, čo je 46,73 percenta celkovej plochy parku. Týmto krokom má vláda zabezpečiť priaznivý stav biotopov, a tak znížiť negatívne dopady nadmerného počtu niektorých druhov zveri na ekosystémy parku.
Tatranský národný park: Prirodzené dedičstvo v ohrození
Zónácia Tatranského národného parku (TANAP) účinne posilňuje ochrannu 74.606 hektárov prírody, s vyše 61 percentami územia v najprísnejšej zóne A. Správanie ovplyvňuje prítomnosť biotopov a potreba ich zachovania v prirodzenej podobe, čo razí cestu k regulácii raticovej a srstnatej zveri v miestach, kde sa vyskytuje hlucháň hôrny.
Plány a vízia do budúcnosti
Zonácie nadobudnú účinnosť 15. júla 2026, pričom niektoré časti zonácií Polonín a Nízkych Tatier sa oficiálne implementujú až o dekádu neskôr, aby bola zabezpečená maximálna ochrana a obnovenie prirodzenej biodiverzity. Tento krok je zásadný pre ochranu národných parkov a ich jedinečných ekosystémov, ktoré sú dôležité nielen pre Slovensko, ale aj pre regionálnu biodiverzitu Európy.