Írsko preberá kormidlo EÚ: Čelí desiatkam miliárd, novým daňovým výzvam a stíha ukrajinské ambície
Írsko od 1. júla 2026 preberá rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie a nachádza sa pred veľkými výzvami. Krajiny EÚ sa pripravujú na radikálne zmeny týkajúce sa klimatickej politiky, pričom najväčšou hrozbou pre európsku jednotu sa stáva plánovaná revízia Systému obchodovania s emisiami (ETS). Tento dvadsaťročný mechanizmus núti najväčších priemyselných znečisťovateľov platiť za každú tonu vypusteného uhlíka a už v polovici júla 2026 čaká kritické hodnotenie Európskej komisie.
Politické mínové pole
Írsko, známe svojou neutrálnou pozíciou, sa ocitá v ťažkej situácii, keď musí navigovať 27 členských štátov, ktoré majú rozdielne názory na emisné politiky. Vedúce krajiny ako Poľsko, Taliansko, Česko a Rakúsko sa sformovali do skupiny, ktorá spochybňuje súčasný formát ETS, tvrdia, že zasahuje do konkurencieschopnosti a zvyšuje náklady pre domácnosti.
Na druhej strane stoja podporovatelia ochrany klímy ako Švédsko, Dánsko a Holandsko, ktorí odmietajú akékoľvek ústupky. Medziumpierah medzi nimi predstavuje blok francúzsko-nemeckej spolupráce, ktorý hľadá kompromis, aby poskytol súkromnému sektoru určitý priestor na zlepšenie situácie.
Obrovské sumy na stole
V centre sporu sú obrovské sumy peňazí, pričom v minulom roku ETS vygeneroval tržby vo výške 43 miliárd eur. Klimatický komisár Wopke Hoekstra naznačil, že väčší podiel z týchto tržieb by mohol byť prerozdelený medzi podnikateľské subjekty na podporu ich dekarbonizácie. Avšak toto opatrenie sa stretne s výrazným odporom ministrov financií mnohých krajín, ktoré sa obávajú o svoje príjmy.
Ambície rozšírenia a geopolitické prekážky
Okrem klimatickej politiky bude pod írskym vedením dominovať aj rozširovanie Únie. Írsko si zachovalo vysokú dôveryhodnosť v oblasti prijímania nových členov, pričom najvyššie ambície sa teraz sústreďujú na Čiernu Horu, ktorá čaká na uzavretie prístupových kapitol.
Na druhej strane, Ukrajina a Moldavsko čelí výzvam pri svojom postupe smerom k členstvu v EÚ. Poľský premiér Donald Tusk odmieta urýchliť proces prijatia a preferuje otvorenie kapitol jedna po druhej, čo naznačuje možné problémy v budúcnosti.
Výzvy v oblasti obrany a kybernetickej bezpečnosti
Írsko, známe svojou neutralitou, čelí aj otázkam v oblasti obrany a bezpečnosti. Predpokladá sa, že náklady na predsedníctvo budú okolo 300 miliónov eur, pričom podstatná časť z tejto sumy bude investovaná do obrany a zabezpečenia. Vláda plánuje investície do dodatočných bezpečnostných opatrení pred blížiacim sa samitom Európskeho politického spoločenstva, na ktorom bude prítomných 47 lídrov.
Digitálna spravodlivosť a zahraničná politika
Technologický sektor, kde Írsko zohráva kľúčovú úlohu v oblasti ochrany osobných údajov, tiež nezostáva pozadu pri reguláciách. Pod predsádkou Írska sa očakáva prijatie pravidiel o digitálnych službách a spravodlivosti, ktoré by sa mali zamerať na ochranu detí a reguláciu online obsahov.
Celkový pokrok na poli zahraničnej politiky je však ohrozený rozporuplnými názormi členských krajín na situáciu vo svete, najmä na Izrael a Palestínu, kde Írsko dlhodobo požaduje silnejšie sankcie za vojnu a obhajovanie vzniku osád.
Záver
Írsko pred sebou má výnimočné a zložitú situáciu. V nadchádzajúcom polroku by malo zohrávať viac než len rolu predsedníctva; táto krajina sa snaží zjednotiť rozdelené názory a definovať budúcnosť EÚ v prostredí nepredvídateľných geopolitických výziev a klimatických hrozieb. Úspech či neúspech Írska pri dosahovaní dohôd o ETS môže mať trvalý dopad na európsku politiku a kontinuitu energetických stratégií.