Koniec armádam právnikov a zložitým daňovým systémom?
Ľudovít Ódor, europoslanec za Progresívne Slovensko, vo svojom nedávnom rozhovore vyjadril presvedčenie, že Európa má obrovský potenciál, ktorý nie je dostatočne využitý. Označuje situáciu, v ktorej by slovenské firmy nemuseli blúdiť v spletitej siete domácich a zahraničných daňových predpisov, za zásadnú výzvu. Predstavuje koncept tzv. 28. režimu, ktorého cieľom je zjednodušiť podnikanie a daňovú problematiku v rámci Európskej únie.
Podpora inovatívnych firiem
Ódor tvrdí, že Európa disponuje väčším trhom ako Spojené štáty, no naše inovatívne firmy sa často rozhodujú pre presun do Ameriky kvôli výhodnejším obchodným podmienkam. Koncept 28. režimu by mal podľa neho umožniť firmám operovať bez prekážok, ktoré sú spojené s rešpektovaním rôznych národných legislatív a daňových systémov. Uľahčiť by to malo predovšetkým život malým a inovatívnym spoločnostiam.
Prečo je treba 28. režim?
V rozhovore sa zdôrazňuje, že zjednodušenie daňového a právneho režimu by sa malo týkať všetkých firiem, nielen start-upov, a to predovšetkým s ohľadom na (ne)kompatibilitu existujúcich legislatív. Ódor varuje, že ak sa mala firma chce rozrastať a zväčšiť svoju pôsobnosť na zahraničnom trhu, musí čeliť zložitým administratívnym prekážkam.
Ako získať konkurencieschopnosť?
Aby sa Európa stala konkurencieschopnou voči USA či Číne, musíme obmedziť zložitú prácu okolo daňových predpisov, čo by aj pomohlo zabrániť tomu, aby európske inovácie odchádzali do krajín s priaznivejšími podmienkami pre podnikanie. Ódor podotýka, že v súčasnosti sa mnohí podnikatelia zaoberajú neefektívnym procesom vysporiadania daní a obchodných zákonov.
Vplyv na zamestnancov
Jedným z aspektov, ktorý sa má zmeniť, je aj daňové zaobchádzanie so zamestnaneckými opciami. V súčasnej dobe sú tieto výhody zdaňované rôznorodo, čo odrádza talentovaných zamestnancov od zapojenia sa do startupov. Názor Ódora je veľmi jasný: ak chceme, aby inovatívne firmy zamestnávali talenty, musíme zjednodušiť aj zamestnanecké podmienky.
Otvorená otázka súhlasu členských štátov
Jedným z najkritickejších aspektov je ochota členských štátov vzdať sa časti svojej daňovej suverenity. Ódor poukazuje na to, že aj keď niektoré krajiny by sa mohli vyjadriť negatívne, ak sa do procesu zapojí dostatočne veľký počet členských štátov, môže to významne posunúť celú iniciatívu dopredu.
Časová os implementácie
Prvý právny rámec by sa mohol implementovať do roku 2028, avšak prvé pozitívne výsledky by sme mohli vidieť už čoskoro. Celý proces by mal prebiehať digitálne a umožniť firmám naďalej rásť a zamestnávať, čím sa otvorí cesta pre mnohých slovenských podnikateľov do zahraničia.
Na záver
Ľudovít Ódor je optimista vo funkčnosti 28. režimu a tvrdí, že aj keď sa procesy môžu zdať pomalé, je lepšie snažiť sa o zmeny než rezignovať a čakať na zázraky. Ak sa podarí prepracovať existujúce legislatívne prekážky, môže to prispieť k budúcej prosperite európskej ekonomiky.