Viedenský súd poslal dvoch bývalých sýrskych predstaviteľov do väzenia za mučenie
V pondelok, 6. júla 2026, viedenský súd odsúdil exgenerála Chálida Halabího a podplukovníka Musabu abú Rukbu, dvoch bývalých vysokopostavených činiteľov sýrskeho režimu, na osem rokov väzenia. Títo muži, ktorí pôsobili v období rokov 2011 až 2013, boli uznaní vinnými z mučenia a iných závažných trestných činov voči opozícií. Súd zároveň nariadil, aby zaplatili svojim obetiam odškodné vo výške 130-tisíc eur.
Detailné obvinenia a rozsudok
Halabí, ktorý mal 63 rokov a bol aktívny v spravodajských službách Sýrie, a jeho mladší kolega abú Rukba, prezývaný „Anjel smrti“, boli uznaní vinnými za ťažké ublíženie na zdraví, nátlak a sexuálne napadnutie. Tieto zločiny sa odohrali v rámci systematického mučenia organizovaného sýrskou vládou, a to najmä v meste Rakka v uvedenom období.
Dôkazy a výpovede obetí
Súd počas procesu vypočul viaceré obete, ktoré sa podelili o hrôzostrašné skúsenosti s násilím a mučením. Svedectvá zahŕňali informácie o brutálnych zbitoch poskytnutých strážcami, ktorí konali pod velením odsúdených. Súd taktiež dospel k záveru, že obaja muži nielen nariadili, ale ani nezabránili týraniu svojich kritikov.
Politické aspekty a unikátnosť prípadu
Tento prípad bol v Rakúsku široko sledovaný, pričom médiá priniesli informácie o tajnej dohode medzi rakúskymi a izraelskými spravodajskými službami, ktorá uľahčila Halabímu azyl v Rakúsku po jeho úteku v roku 2015. Uplatnenie zásady univerzálnej jurisdikcie znamená, že zločiny spáchané počas sýrskej občianskej vojny sa môžu súdiť aj mimo krajiny, ako odkaz na nutnosť zodpovednosti za medzinárodné trestné činy.
Reakcia obžalovaných a záver súdneho konania
Halabí a Rukba počas procesu popreli svoju vinu. Halabí sa bránil tvrdením, že neexistovali praktiky mučenia. Na druhej strane, výpovede obetí pred súdom vrhali svetlo na neprijateľné podmienky, v ktorých boli zadržaní, vrátane preplnených celách a zlého zaobchádzania. Európske súdy, ako ukázal tento rozsudok, potvrdzujú svoju schopnosť zasahovať v prípade závažných porušení ľudských práv kedykoľvek a kdekoľvek.