Mier medzi Azerbajdžanom a Arménskom čelí prekážkam
Mierové snahy medzi Azerbajdžanom a Arménskom, ktoré vznikli po desaťročiach konfliktu, sú ohrozené zmenami v arménskej ústave týkajúcimi sa Náhorného Karabachu. Podľa poradcov prezidenta Ilhama Alijeva je odstránenie karabašských nárokov z arménskej ústavy kľúčom k oficiálnej dohode.
Postoj Azerbajdžanu a Arménska
Hikmet Hadžijev, hlavný poradca v Baku, zdôrazňuje, že Azerbajdžan má záujem na odstránení akýchkoľvek odkazov na územné nároky v arménskej legislatíve. Konkrétne, preambula arménskej ústavy spomínajúca Karabach, ktorá bola historicky prepojená so Sovietskym zväzom, zostáva pre Azerbajdžan prekážkou. Hadžijev tvrdí, že skutočný mier sa nedá dosiahnuť bez ústavných zmien a odstránenia týchto nárokov.
Pokrok v obchodných vzťahoch
Napriek týmto problémom Hadžijev oceňuje pokrok, ktorý dosiahli obidve krajiny. Zaznamenal vzrast obchodných a priemyselných kontaktov, pričom upozorňuje na zvýšené dodávky azerbajdžanských ropných produktov do Arménska. „Žijeme v skutočnom pokoji, a ten nie je len na papieri,“ povedal Hadžijev.
Referendum a politické prekážky
Arménsky premiér Nikol Pašinjan plánuje usporiadať referendum o zmene ústavy, jeho návrh by mal byť zverejnený do konca roka. Avšak, Hadžijev varoval, že to nemusí stačiť, keďže Pašinjanova strana nemá v parlamente potrebnú väčšinu na vyhlásenie referenda. Opozícia, ktorá má silné proruské tendencie, pravdepodobne nebude súhlasiť s týmito zmenami.
Historický kontext konfliktu
Konflikty medzi týmito národmi sa začali po rozpade Sovietskeho zväzu, kedy arménski separatisti prevzali kontrolu nad Náhorným Karabachom. Po azerbajdžanských ofenzívach v rokoch 2020 a 2023 sa v oblasti uskutočnili masívne presuny etnických Arménov. Azerbajdžanská vláda sa v súčasnosti snaží obnoviť región a rokovania ohľadom mierovej dohody sa nezačali len nedávno, ale sú výsledkom dlhodobých snáh o stabilizáciu vlastných hraníc.
Budúcnosť mierového procesu
Dohoda medzi Arménskom a Azerbajdžanom sa stále javia ako vzdialená kvôli ústavným zmenám, ktoré sú pre Azerbajdžan zásadné. Hadžijev verí, že po vyriešení otázky dokladovania nárokov nebude nič brániť podpisu konečnej mierovej dohody. Pracovný proces pokračuje, ale dynamika politického prostredia na oboch stranách ostáva komplikovaná a roztrhnutá minulými udalosťami.