Umelá inteligencia je ako drak. Svet sa musí spojiť, tvrdí český odborník
Experti čoraz častejšie varujú, že existuje reálna šanca, že nás umelá inteligencia v priebehu nasledujúcich rokov vyhubí, ak nespomalíme jej vývoj. Český popularizátor AI, spisovateľ a podnikateľ Petr Ludwig potvrdzuje, že to nie sú len reči alarmistov, ale hrozba, ktorú berú mimoriadne vážne aj zakladatelia tejto technológie a šéfovia najväčších technologických firiem.
V rozhovore vysvetľuje, prečo je umelá inteligencia ako drak, ktorému len veľmi ťažko staviame klietku, a v čom spočíva jej najväčšie nebezpečenstvo.
„Nehovoria to len nejakí alarmisti, ale napríklad aj Geoffrey Hinton, ktorý dostal Nobelovu cenu za fyziku a je považovaný za jedného z otcov zakladateľov súčasnej umelej inteligencie. Ten hovorí dokonca o 10 až 20 percentách, a to patrí k tým optimistom,“ uvádza Ludwig.
Sú aj ľudia ako Eliezer Yudkowsky, ktorý tvrdí, že táto pravdepodobnosť je vlastne 100-percentná, pretože ak dosiahneme úroveň takzvanej superinteligencie, je takmer nereálne urobiť to bezpečne.
„Táto diskusia je nesmierne dôležitá a mali by sme počúvať expertov na AI, ktorí na tieto riziká upozorňujú už pomerne dlho. Dnes už aj šéfovia najvýznamnejších firiem, či už je to Dario Amodei zo spoločnosti Anthropic alebo Sam Altman z OpenAI, zhodne potvrdzujú, že je to realita a hrozby sú skutočné,“ dodáva.
Umelá inteligencia je svojím spôsobom drak: štát, ktorý bude disponovať dátovými centrami a pokročilou AI, získa obrovskú konkurenčnú výhodu aj na budúcom bojisku. Zároveň však drak občas spáli aj mestá vlastných majiteľov.
Podľa Ludwiga je pre Európu veľkým budíčkom, aby presunula dátové centrá do Európy a pristupovala k nim ako ku kritickej infraštruktúre.
„Rovnako ako chceme mať vlastnú jadrovú elektráreň a nenakupovať všetku energiu zo zahraničia, budeme potrebovať lokálne dátové centrá a lokálne modely, aby sme boli sebestační. Či už v prípade vojenského konfliktu, alebo jednoducho preto, aby nám americká vláda zo dňa na deň nevypla celú ekonomiku,“ vysvetľuje.
Podľa jeho slov cena inteligencie zásadne klesá. Najlepšie open-weight modely dobiehajú Ameriku a zaostávajú už len o pol roka.
„Za pol roka tak budú aj bezplatné modely dostatočne kvalitné na 95 percent práce, ktorú robíme,“ tvrdí Ludwig.
Blížiace sa parlamentné voľby na Slovensku podľa neho prinesú nárast takzvaných deepfake AI videí. Pri dnešných najpokročilejších nástrojoch na tvorbu AI videa bežný človek už nespozná, že ide o vygenerovaný obsah.
„Na sociálnych sieťach sa síce stretávame s takzvaným AI slopom – nepodareným digitálnym obsahom – skutočným rizikom pre ovplyvňovanie volieb sú však realistické videá,“ upozorňuje.
V Európe sa podľa neho ide správnym smerom aspoň v tom, že AI obsah označujeme. Od augusta platí Európske nariadenie o umelej inteligencii.
„Slovenské voľby budú jedny z prvých, kde si v praxi overíme, či budú politické strany vygenerovaný obsah správne označovať,“ hovorí.
Celý svet bude musieť podľa Ludwiga ísť cestou zmysluplných regulácií, podobne ako pri jadrovej energii či jadrových zbraniach.
„Dnes má jadrové zbrane necelých desať štátov, pretože sa v správnom čase celý svet spojil a stanovil jasné pravidlá. Rovnaké celosvetové pravidlá budeme potrebovať aj pri AI,“ zdôrazňuje.
Veľmoci podľa neho musia zregulovať samy seba. Dôvod, prečo dnes riaditelia veľkých AI firiem sami volajú po regulácii, je ten, že si uvedomujú: ak spomalí len jeden z nich, prehrá preteky v zbrojení.
„Jedinou šancou je spojiť Ameriku, Čínu aj Európu a spoločne sa dohodnúť na zmysluplných pravidlách,“ uzatvára Ludwig.