Záhadná smrť laborantky v Irkutsku vyvolala paniku a otázky
V ruskom meste Irkutsk zažili obyvatelia tehlového obytného domu na Voronežskej ulici 2. októbra scénu pripomínajúcu napínavý thriller. Okolo desiatej hodiny večer pri ich dome zastavili tri vozidlá, z ktorých vystúpili ľudia v oranžových overaloch a plynových maskách a začali dezinfikovať vchody do budovy.
Ostrý zápach prenikajúci do bytov sa nedal s ničím iným spliesť. Obyvatelia sa ihneď dovtípili, že môže ísť o silný dezinfekčný prostriedok. Ľudia v ochranných oblekoch im povedali, že ich na adresu poslal Rospotrebnadzor – ruský federálny úrad vykonávajúci hygienický dozor – pretože akési dievča zomrelo na nebezpečný vírus. Žiadne ďalšie informácie nemali.
Expresná karanténa a izolácia kontaktov
Mladá laborantka Darija Šipilovová, 28-ročná pracovníčka Irkutského protimorového výskumného ústavu Sibíri a Ďalekého východu, zomrela v noci z 1. na 2. októbra. Mala príznaky ochorenia, ktoré podľa jej kolegov najskôr vyzeralo ako bežné nachladnutie. Nemala teplotu, no jej zdravotný stav sa postupne zhoršoval.
Podľa Rádia Sloboda bola Darija v práci naposledy 25. septembra. O štyri dni neskôr ju hospitalizovali v nemocnici v susednom meste Šelechov. O dva dni nato zomrela. Web Ľudia Bajkalu píše, že okamžite po jej smrti nemocnicu zatvorili do karantény. V ten istý deň do Irkutska pricestovala hlavná štátna hygienička Anna Popovová a zúčastnila sa mimoriadneho zasadnutia miestnej hygienickej a protiepidemickej komisie.
Ľudia, ktorí boli v kontakte s 28-ročnou Darijou, skončili v karanténe. Podľa niektorých zdrojov išlo približne o dvesto osôb a umiestnili ich v najmenej dvoch regionálnych nemocniciach. Približne 60 pracovníkov výskumného inštitútu izolovali priamo v inštitúte. V karanténe ich držali tri dni, dvakrát denne im brali stery a nakoniec ich prepustili.
Úrady tvrdia, že nebezpečný patogén testy neodhalili
Čo presne sa stalo s Darijou, zostáva nejasné. Regionálny novinár Pavel Stepanov tvrdil, že Šipilovová údajne rozbila skúmavku s pľúcnym morom a zatajila to. Web Ľudia Bajkalu ale podotýka, že táto verzia nebola potvrdená a 28-ročnú laborantku považovali jej kolegovia za zodpovednú a čestnú.
Ruské úrady v súvislosti s jej smrťou tvrdia, že neexistuje žiadne riziko epidémie a mladá laborantka zomrela na zápal pľúc nešpecifikovanej etiológie. Podľa Rospotrebnadzoru k 7. októbru viac ako 90 percent kontaktov absolvovalo lekárske pozorovanie, neboli zistené žiadne zdravotné problémy súvisiace s infekčnými chorobami a výsledky takmer 5 000 laboratórnych testov neodhalili žiadne nebezpečné patogény.
Guvernér Irkutskej oblasti Igor Kobzev povedal, že rodičia a blízki príbuzní zosnulej ženy sú stále na pozorovaní, všetky ukazovatele sú negatívne a situácia je úplne pod kontrolou.
Bitky o antibiotiká a návrat rúšok
Chýry o tom, že príčinou smrti mladej ženy sa mohol stať pľúcny mor, vyvolali v irkutských domácnostiach paniku a obavy. Obyvatelia Irkutska a Šelechova sa snažia v miestnych lekárňach zohnať antibiotiká. V sobotu došlo v niektorých lekárňach k bitkám. Na uliciach sa po rokoch od pandémie covidu opäť objavili ľudia v rúškach.
Novinár Dmitrij Kozelev pripomenul, že k rozruchu prispelo to, že niektorí oficiálni predstavitelia slovo mor raz používali, a potom sa od neho dištancovali a úrady si dávajú načas nazvať presnú príčinu smrti mladej ženy.
Odborníci pochybujú o verzii s rozbitou skúmavkou
Biochemička Evgenija Choroševová vysvetlila, že pokiaľ by sa laborantka nakazila patogénom v práci a vedela by o tom, ako odborná pracovníčka by okamžite vedela rozpoznať príznaky. Fámy o tom, že laborantka sa možno bála o incidente povedať zo strachu, že ju prepustia, označila za nezmysel.
Verzia o rozbitej skúmavke sa nezdá ani epidemiológovi Andrejovi Aleksandrinovi. Uviedol, že v posledných rokoch sa počas návštev moderných laboratórií len zriedka stretol so sklenenými nádobami. V súčasnosti sa už používajú plastové skúmavky, ktoré sú veľmi pevne uzavreté a prakticky sa nedajú rozbiť. Podľa Alexandrina však nemožno úplne vylúčiť ani ľudské zlyhanie. Rospotrebnadzor poprel, že by vo výskumnom inštitúte došlo k havárii.
WHO žiada ďalšie informácie
Chýry o možnom prípade nákazy pľúcnym morom nevystrašili len obyvateľov Irkutska, pozornosť zbystrilo aj zahraničie. Americký prezident Donald Trump oznámil, že chce o situácii v Irkutskej oblasti telefonicky hovoriť s Vladimirom Putinom.
Ruské úrady informovali Svetovú zdravotnícku organizáciu, že v Irkutsku nezaznamenali žiadne prípady nákazy. Generálny riaditeľ organizácie Tedros Adhanom Ghebreyesus však o deň neskôr uviedol, že WHO požiadala o ďalšie informácie na objasnenie príčiny ťažkého zápalu pľúc a patogénu, ktorý viedol k opatreniam verejného zdravia.
V Rusku naposledy prípady výskytu moru u človeka evidovali v rokoch 2014, 2015 a 2016. Nákaza sa vtedy v Rusku objavila po 35 rokoch. Išlo o tri prípady v Altajskej republike na hranici s Mongolskom. Ani jeden z nakazených nezomrel.