Redaktorka Monika Vatrálová získala novinársku cenu za rozhovor o učiteľovi z rómskej osady
Redaktorka Monika Vatrálová si v súťaži „S úctou k ľuďom – Cena za ohľaduplnú publicistiku o chudobe“ prevzala prvé miesto. Ocenenie udeľuje Združenie Slovenská sieť proti chudobe novinárom, ktorí k témam pristupujú s citom, hĺbkou a rešpektom.
Do súťaže bolo prihlásených viac ako 80 autorských prác z rôznych médií, ktoré spájala téma chudoby. Medzi nominovanými boli aj ďalšie texty redaktorov Aktualít. Porota hodnotila predovšetkým to, ako práce rešpektujú etické rozmery žurnalistiky a či prinášajú vecný, no zároveň empatický pohľad na systémové zlyhania.
Monika Vatrálová získala prvé miesto za rozhovor s učiteľom Michalom Sivákom, ktorý sa sám kedysi učil v pivnici a voľný čas trávil s bratrancami v osade. Dnes je mostom medzi dvoma svetmi – učí deti z vylúčených rómskych komunít aj intelektovo nadané deti. V rozhovore vysvetľuje, prečo môže byť aj blato dôvodom, pre ktorý sa dieťa z osady nedostane do školy.
„Bolo by veľmi pekné, ak by sme dokázali dať deťom lepší život. To, čo sa deje v rómskych osadách, je zverské. Deti sú bezmocné,“ povedala Monika Vatrálová po prevzatí ceny v bratislavskom centre opätovného použitia KOLO.
„Stretnutie s ním bolo veľmi pekné a príjemné. Počas rozhovoru sme sa smiali a aj plakali. Z rozhovoru utekal, pretože musel ísť učiť ďalšie deti,“ dodala redaktorka.
Slovenská sieť proti chudobe združuje 56 sociálne zameraných mimovládnych organizácií a individuálnych členov. Cena sa udeľuje aj vo viacerých ďalších krajinách Európy, napríklad v Rakúsku, Fínsku, Maďarsku či v Českej republike.
Nad podujatím prevzal záštitu verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský. „Chcem poďakovať novinárkam a novinárom, že mi pomáhate v boji za sociálne práva,“ povedal pri odovzdávaní ocenení.
Témy spojené s chudobou, okrajovými časťami spoločnosti či marginalizovanými skupinami patria v novinárskej praxi k tým najnáročnejším. Vyžadujú si nielen dôkladnú rešerš a odborný prehľad, ale najmä schopnosť budovať si dôveru u ľudí, ktorých osudy nie sú len číselným údajom v štatistikách. Reportáže a rozhovory tak dlhodobo dávajú hlas tým, ktorých býva počuť najmenej.