Progresívnemu Slovensku hrozí vo voľbách „zbytočné“ víťazstvo
Progresívnemu Slovensku sa podľa analýzy Aktuality.sk rok pred parlamentnými voľbami črtá scenár, v ktorom by mohlo voľby vyhrať, no napriek tomu by nemuselo mať dostatok hlasov na zostavenie koaličnej väčšiny. Ide o teoretické prepočty vychádzajúce z priemeru posledných meraní agentúr AKO, Focus, Ipsos a NMS pri predpokladanej účasti 65,75 percenta.
Už vo voľbách v roku 2023 nedosiahli päťpercentný prah pre vstup do Národnej rady Demokrati ani Sme rodina. Celkovo vtedy prepadlo zhruba pol milióna hlasov, pričom viac ako polovica z nich pripadá na opačný tábor – na Republiku a Alianciu. Podobný scenár sa podľa aktuálnych prepočtov môže zopakovať.
V ohrození sú stovky tisíc hlasov
V reálnom ohrození je podľa analýzy od 447- až do 586-tisíc hlasov. V krajnom, no menej pravdepodobnom scenári ich môže prepadnúť až 724-tisíc. Ich záchrana by pomohla najmä súčasnej opozícii, ktorá sa snaží vystriedať Roberta Fica. Práve v tomto spektre sa nachádza najväčší počet subjektov, ktoré sa v meraniach popularity pohybujú okolo hranice zvoliteľnosti.
Pri predpokladanej účasti 65,75 percenta predstavuje jedno percento vo voľbách zhruba 28-tisíc hlasov. Mimo parlamentu sa v prieskumoch nachádzajú Demokrati s priemerom 5,28 percenta, ktorí však v prieskume NMS klesli pod hranicu na 4,9 percenta, Maďarská aliancia s 3,88 percenta a Sme rodina s 2,98 percenta. Len tieto tri subjekty spoločne reprezentujú zhruba 330-tisíc prepadnutých hlasov.
Pre Demokratov je pritom neúčasť v parlamente rovnako pravdepodobná ako to, že sa do parlamentu dostanú. Strana Jaroslava Naďa navyše rokuje o spoločnej kandidatúre s Progresívnym Slovenskom a speje k dohode. Ak k nej dôjde, hlasy pre Demokratov by neskončili medzi prepadnutými.
Rizikom je aj KDH
Situácia môže byť pre opozíciu zložitejšia. Kresťanskodemokratické hnutie sa síce pohybuje v priemere na úrovni 6,80 percenta podpory, no spodná hranica intervalu spoľahlivosti v dvoch prieskumoch klesá pod päť percent – v NMS na 4,2 a vo Focuse na 4,6 percenta.
Ak by sa hnutiu nevydaril záver kampane a vo voľbách by skončilo tesne pod hranicou zvoliteľnosti, napríklad na 4,9 percenta, opozícia by okamžite prišla o ďalších 138 500 hlasov. Podľa súčasných preferencií je väčšia šanca, že sa KDH do parlamentu dostane, scenár, že sa tak nestane, však nie je úplne nepravdepodobný.
Pre opozičný tábor a osobitne pre Progresívne Slovensko z týchto čísel vyplýva hrozba takzvaného Pyrrhovho víťazstva. V praxi sa môže naplniť scenár, v ktorom PS volebnú noc oslávi ako víťaz, no na zostavenie koaličnej väčšiny nebude mať dostatok hlasov.
Problém sa netýka len opozície
Rovnaký scenár hrozí aj táboru Roberta Fica. Kým opozičný blok dopláca na roztrieštenosť stredových a demokratických strán, vládna koalícia čelí možnému vymazaniu svojho kľúčového partnera.
Najväčším rizikom pre Smer a Hlas je Slovenská národná strana. Vo všetkých štyroch prieskumoch agentúr AKO, Focus, Ipsos a NMS sa nachádza pod päťpercentnou hranicou, v priemere dosahuje len 2,88 percenta, čo znamená, že mimo parlamentu by zostalo zhruba 81-tisíc hlasov ich voličov.
Robert Fico v minulosti viackrát tvrdil, že by bol za to, aby na Slovensku bolo menej strán. Doposiaľ však nepotvrdil, či príjme návrh predsedu SNS Andreja Danka na predvolebné spájanie. Do úvahy pripadá aj spojenie SNS s hnutím Republika. „Republika má relevantné čísla, robí dobrú politiku v Bruseli,“ povedal v júni Danko v televízii TA3, pričom nenamietal ich spoločné predvolebné spojenie do koalície.
Koaličnému táboru okrem toho odčeráva voličov nový subjekt Právo na pravdu. V prieskumoch dosahuje priemerne 2,80 percenta, čo predstavuje ďalších viac ako 79-tisíc hlasov. Len tieto dve strany reprezentujú takmer 161-tisíc ohrozených hlasov. Ak k tomu pripočítame tradíciu roztrieštených krajne pravicových či mikro-subjektov v koalično-národnom priestore, hrozí prepadnutie takmer 200-tisíc hlasov.