Miliardový súboj o Kongres: Prečo sú tohtoročné americké voľby drahšie ako prezidentské?
Polčasové voľby v Spojených štátoch už dávno nie sú len lokálnym hlasovaním, ale zásadným stretom o smerovanie krajiny, v ktorom sa točia rekordné miliardy dolárov. Zahranično-politický spravodajca Martin Rajec približuje pozadie kampaňových financií, nálady v peňaženkách obyčajných Američanov aj prehlbujúcu sa polarizáciu spoločnosti. Podľa jeho slov Donald Trump nie je symptóm, ale výsledok toho, čo sa deje v americkej spoločnosti – prišiel s jednoduchými riešeniami na komplikované problémy, no realita ho dobehla.
Polčasové voľby ako vysvedčenie pre prezidenta
Prezident v americkom systéme nie je na volebnom lístku, ale ľudia v strede jeho volebného obdobia vystavujú úradujúcemu prezidentovi vysvedčenie. Volí sa všetkých 435 členov Snemovne reprezentantov a jedna tretina Senátu. Funkčné obdobie členov Snemovne reprezentantov je dvojročné, takže pri každých voľbách sa obmieňa celá snemovňa, ktorá priamo reaguje na nálady verejnosti. Senát je konzervatívnejší – zakladatelia Spojených štátov nechceli, aby sa štát kýval ako loď v búrke, preto navrhli obmenu len tretiny senátorov každé dva roky.
Rekordných 12 miliárd dolárov
Elon Musk vložil do kampane viac než 400 miliónov dolárov. Celkové náklady na tieto polčasové voľby dosiahli 12 miliárd dolárov, čo je viac než pri prezidentských voľbách pred dvoma rokmi. V predstihu už odvolilo 54 miliónov ľudí – poštou alebo vo vybraných miestnostiach. V niektorých štátoch ide o 40- až 50-percentný nárast oproti minulosti, čo pri celkovej účasti okolo 120 miliónov znamená, že takmer polovica hlasov bola odovzdaná vopred.
Za obrovskými investíciami stojí rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 2010, ktoré zrušilo stropy pre financovanie zo strany súkromníkov a firiem. Dnes neexistujú obmedzenia a fungujú aj čierne fondy, kde nie je vidieť identitu donorov. V pozadí je aj boj o budúcnosť umelej inteligencie a kryptomien – až 80 percent Američanov má obavy z dopadu umelej inteligencie na ekonomiku a zamestnanosť. Ak demokrati ovládnu Kongres, pokúsia sa presadiť prísne regulácie týchto technológií, preto veľká časť peňazí pochádza od firiem z týchto sektorov či od staviteľov dátových centier.
Politizácia rezortu spravodlivosti
Ministerstvo spravodlivosti bolo v USA tradične nezávislé, dnes však jeho predstavitelia chodia na kampaňové mítingy republikánskych kandidátov a politickí oponenti čelia opakovaným žalobám. Federálne ministerstvo spravodlivosti nikdy nezasahovalo do organizácie volieb, ktoré majú na starosti jednotlivé štáty. Teraz vidno preventívne žaloby v štátoch ako Aljaška, Kalifornia, Georgia či Washington, ktorými si pripravujú pôdu na prípadné spochybnenie výsledkov. Donald Trump sa vyjadril, že výsledky uzná len vtedy, ak budú „čestné“, čím si otvára dvere na ich odmietnutie.
Peňaženky Američanov a drahý benzín
Ceny pohonných hmôt stúpli na dvojnásobok a prieskumy ukazujú, že 70 percent Američanov spája tento nárast s konfliktom s Iránom. Výrazne zdražela aj elektrina kvôli výstavbe dátových centier, poplatky za dodávku plynu sú dvojnásobné. Inflácia okolo 3,5 percenta pri zmrazených platoch vytvára neudržateľnú situáciu. Prieskumy prvýkrát po približne 20 rokoch ukazujú, že americkí voliči veria v ekonomických otázkach viac demokratom než republikánom, a to o 8 percentuálnych bodov.
Referendum o Trumpovi a polarizácia
Trump bude vládnuť ešte dva roky, do ďalších volieb už kandidovať nemôže a ako korunný princ sa pripravuje JD Vance. Zásadným problémom americkej politiky je extrémna polarizácia – mnohí ľudia nevolia podľa programu ani podľa kandidáta, ale podľa straníckej príslušnosti. Je to podobné ako vo futbale: ak niekto celý život fandí svojmu klubu, nedokáže priznať, že rival hrá lepší futbal.