Politické trafiky a únik mozgov: Pandémia neodbornosti na Slovensku
V nedávnom rozhovore sa politológ Radoslav Štefančík vyjadruje k aktuálnemu stavu Slovenska, ktorý označuje za „pandémiu neodbornosti”. Vyjadrenia sa dotýkajú širokého spektra problémov, ktoré krajinu sužujú, od politických nominácií a potencionálnych únikov mozgov, až po nedostatok odborníkov na verejných funkciách.
Štefančík sa vo svojom prejave na promočnej ceremónii zameral na otázku, či sú schopnosti a znalosti pri obsadzovaní verejných postov skutočne na prvom mieste, alebo či prevládajú rodinné väzby a stranícka príslušnosť. Podľa neho Slovensko pripomína klanový systém, kde predpoklady na úspech v mnohých prípadoch vyplývajú z rodinnej histórie, a nie z odborných kvalitách.
Konkrétne uvádza prípady, ako je vymenovanie syna poslanca Richtera do pozície šéfa SIS alebo iných funkcionárov, ktorí nemajú odborné zázemie. „Namiesto odborníkov sa do funkcií dosadzujú naši ľudia, čo má devastujúce dôsledky na kvalitu správy štátu,” dodáva politológ. Rozhodnutí mladých ľudí odísť do zahraničia vníma ako logický krok, keďže doma nevidia perspektívu na profesionálny rast.
Šarlatáni a plohozemci vo funkciách
Štefančík kritizuje nedisciplinovanosť súčasných politických aktérov, pričom vyzdvihuje príklady „šarlatánov” a „plohozemcov”, ktorí sa dostali do dôležitých verejných funkcií. Varuje pred negatívnymi dôsledkami takejto situácie: „Keď má riadiť protipandemické opatrenia človek presvedčený o tom, že očkovanie mení našu DNA na kukuricu, jasne to ukazuje, čo naša krajina prechádza,” hovorí.
Ďalej naznačuje, že systém politických trafík a nepotizmu je základom chýbajúcej dôvery občanov v inštitúcie, čo vedie k odchodu mladých talentov do zahraničia. „Mladí ľudia neodchádzajú len za lepším platom, ale predovšetkým za kvalitnejšími podmienkami na kariérny rozvoj,” konštatuje.
Porovnanie so západnými krajinami
Štefančík kriticky porovnáva Slovensko s vyspelými demokraciami, ako je Nemecko, kde sú na verejné funkcie nominovaní odborníci s relevantným vzdelaním. „U nás sa bohužiaľ dostávajú do vedenia krajiny aj osoby bez akýchkoľvek manažérskych skúseností, iba na základe osobných väzieb,” dodáva.
Týmto spôsobom sa krajina vracia do čias, kedy bola politická kultúra silne ovplyvnená nepotizmom a rodinkárstvom. Štefančík hovorí, že takéto praktiky znižujú úroveň demokracie a vyžadujú si, aby si občania viac vážili vedomosti a kritické myslenie.
Sociálne siete a ich vplyv
Politológ sa tiež vyjadruje k očakávaným dôsledkom, ktoré má na spoločnosť vzostup sociálnych sietí. Mladá generácia síce získava vzdelanie, no často verí influencerom viac než odborníkom. „Dnešní mladí sú ovplyvnení emocionálnym marketingom, ktorý prekrýva racionálne argumenty,” dodáva Štefančík, čím kritizuje súčasný stav politického diskurzu na Slovensku.
Akademická sféra ako opora kritického myslenia
V závere zdôrazňuje význam akademickej komunity, ktorá by mala viac angažovať v spoločenským otázkach a nebáť sa vyjadriť svoje hodnoty a názory. „Ak sa tí, ktorí majú vedomosti, nebudú hlásiť k aktuálnym problémom, riskujeme, že nám tu zajtra vládnu menej vzdelaní a menej zdatní ľudia,” varuje Štefančík.
ochod a odchod mladých odborníkov do zahraničia považuje za varovný signál, ktorý naznačuje vážne problémy v sociálnej a politickej kultúre krajiny. Slovensko sa nemôže stať úspešným príbehom, ak sa nezmení prístup k vzdelaniu a hodnotám v spoločnosti.