Generál Golian a Tiso v jednej cele? Film sa musí pýtať aj na to, pri čom už archívy stíchli, vysvetľuje režisér Štepka
Režisér Juraj Štepka prináša nový hraný film o generálovi Jánovi Golianovi, hrdinovi Slovenského národného povstania. Podľa jeho slov dodnes neexistuje ucelená historická monografia o tomto veliteľovi, a tak sa rozhodol tento dlh splatiť filmovým spracovaním.
„Povedať režisérovi kritiku priamo do očí je malou formou dnešného hrdinstva,“ hovorí v rozhovore pri príležitosti uvedenia snímky. Hovorí o stretnutiach s poslednými žijúcimi pamätníkmi aj o nutnej filmovej štylizácii historických faktov.
Divácke ohlasy a premiéry
Za sebou má dve slovenské premiéry – na festivale Cinematik v Piešťanoch a pod holým nebom v amfiteátri v Banskej Bystrici, ako aj londýnsku premiéru v Picturehouse v Cinema Museum. „Každé publikum bolo iné – a musím povedať, že moji Londýnčania mi rozumeli,“ uviedol režisér.
Reakcie divákov sú podľa neho zatiaľ veľmi pozitívne. „Keď po projekcii príde za mnou človek a povie mi: Ďakujem, dnes som sa dozvedel niečo o človeku, o ktorom som si myslel, že ho poznám, vtedy mám pocit, že sme ten film natočili správne,“ dodal.
Kritika a hrdinstvo
Štepka zdôrazňuje, že kritiku má rád a považuje ju za súčasť filmového života. „Stál som pred kinom a každý, kto chcel, mohol za mnou prísť, podať mi ruku – alebo mi ju nepodať – a povedať mi svoj názor priamo do očí,“ priblížil.
Poukázal na paradox, že v sále filmu ľudia zatlieskajú, no na internete sú zrazu veľmi odvážni. „Internet zmenil nástroje, nie človeka. Kedysi sa ľudia hádali na námestí, dnes sa hádajú za klávesnicou,“ poznamenal.
Pamätníci Povstania
Film premietli aj ozbrojeným zložkám Slovenskej republiky za prítomnosti pamätníkov Vladimíra Strmeňa a Branislava Tvarožka. Tvarožek bol pre Štepku veľkou inšpiráciou. „Navštívili sme ho a urobili s ním sériu rozhovorov. Zaujímalo ma obdobie na Donovaloch,“ priblížil režisér.
Tvarožkovi položil otázku, či sa jeho ruky niekedy dotkli generála Viesta. „Povedal mi, že som po osemdesiatich rokoch prvý človek, ktorý sa ho na to opýtal. Stiahol ruku a povedal: Nie. Ja som bol vojačik a on bol generál,“ opísal Štepka.
Podľa režiséra bol Tvarožek zásadový človek, ktorý celý život hovoril to, čomu veril. „Preto, že sa nikdy nepovažoval za hrdinu, som mu veril ešte viac,“ dodal.
Filmová štylizácia vs. historické fakty
K filmu zaznela kritika, že si viacero scén prispôsobil. Štepka to vysvetľuje tým, že jeho film nie je učebnica dejepisu. „Na historické fakty máme monografie, archívy a historikov. Ja som chcel natočiť hraný film, ktorý sa dostane k ľuďom,“ uviedol.
Zdôraznil, že vo filme nevystupuje doktor Gustáv Husák ani biskup Vojtaššák. „Ak v ňom niekto vidí Husáka, je to jeho interpretácia. Nechcel som nakrútiť katalóg historických osobností, ale dramaticky zachytiť dobu,“ vysvetlil.
Rozhovor v cele a návšteva Tisa
Kritika sa týkala aj konverzácie medzi generálom Golianom a nemeckým admirálom Canarisom vo väzení. „Nemusím dokazovať, že tá konkrétna veta zaznela v konkrétny deň. Podstatné je, že sa vo Flossenbürgu v rovnakom čase nachádzali,“ povedal režisér.
Otáznik visí aj nad scénou, kde Jozef Tiso navštívi zajatého Goliana. „Zatiaľ netvrdím, že je to historicky doložená udalosť. Je to moja dramatická predstava situácie, ktorú som do filmu vložil,“ priznal Štepka.
Dodal, že hraný film má právo položiť otázku: Čo by si títo dvaja muži povedali, keby v tej cele spolu naozaj sedeli?
Príprava a pramene
Na filme pracoval päť rokov. Okrem slovenských archívov vyhľadával materiály v nemeckých archívoch vo Flossenbürgu a v amerických archívoch, kde narazil na dokumenty nemeckej tajnej služby.
Spolupracoval s historikmi Miloslavom Čaplovičom, Marianom Uhrinom a Tomášom Černákom, ale aj s nemeckými historikmi a ľuďmi, ktorí Goliana osobne poznali. „Historik sa pýta: ako to bolo? Režisér sa musí opýtať aj: ako to na plátne prežiť?“ uzavrel.