Sedem každodenných zvykov, ktoré ničia mozog a zvyšujú riziko demencie
Mnohé bežné návyky negatívne ovplyvňujú činnosť mozgu, odrážajú sa na kvalite života a prispievajú k rozvoju ochorení, ako je demencia. Od kondície mozgu závisí produktivita, schopnosť myslenia, pamäť aj pohybová koordinácia. Neurobiologička Dr. Hana Burianová uvádza sedem návykov, ktoré znižujú elasticitu nervových spojení a zvyšujú riziko demencie.
Neurónová plasticita závisí od tvorby neurónov a vytvárania nových spojení medzi nimi. Tento proces znižuje riziko demencie a zápalových stavov nervového tkaniva a podporuje poznávacie aj emocionálne funkcie. Pravdepodobnosť demencie znižuje pravidelné cvičenie, dostatočný spánok, dobrá strava, duševná aktivita a obmedzovanie stresu.
Sedavý spôsob života
Dlhé zotrvanie v sede narúša krvný obeh a okysličovanie tkanív, hormonálnu rovnováhu aj fungovanie neurotransmiterov, urýchľuje starnutie organizmu a zvyšuje náchylnosť na demenciu. Pri sedavom spôsobe života sa odporúča vstať každú polhodinu a v stoji stráviť aspoň 15 minút. Ideálne je 30 minút cvičenia s ľahkou až strednou intenzitou denne alebo 15 minút intenzívneho tréningu.
Nedostatok spánku
Spánkový deficit zhoršuje pamäť, koncentráciu a neurónovú plasticitu. Dospelým sa za priemer považuje 7 až 9 hodín spánku. Už jedna zle prebdená noc narúša rovnováhu neurotransmiterov, a ak sa takéto noci opakujú, pôsobia na mozog chronicky negatívne. Spánok sa neodporúča doháňať cez víkendy, pretože mozog pracuje v súlade s cirkadiánnym rytmom a zmeny v cykle svetla a tmy narúšajú tvorbu melatonínu a kortizolu. Existujú aj indície, že nadmerný spánok môže rozladiť vylučovanie melatonínu a sérotonínu.
Chronický stres
Chronický stres zhoršuje koncentráciu, pamäť a schopnosť regulovať emócie a zvyšuje náchylnosť na demenciu a zápalové procesy v nervovej sústave. Pri neustále zvýšenej hladine stresu je potrebné podniknúť kroky na jeho zníženie – vyhýbať sa stresovým situáciám, venovať pozornosť spánkovej hygiene a nájsť aktivitu, ktorá umožní zrelaxovať a na čas „vypnúť“.
Nevhodná strava
Nezdravé stravovanie vedie k zápalom čriev, ktoré sú priamo prepojené s mozgom. Medzi zlé návyky patrí konzumácia produktov s vysokým obsahom cukru alebo soli, vysoko spracovaných potravín s nízkym obsahom vlákniny a vysokým podielom tukov. Škodí aj prejedanie sa a nedostatočný príjem potravy. Ako optimálne riešenie sa opakovane uvádza stredomorská strava bohatá na zeleninu, ovocie, rybí tuk a olivový olej; črevnú mikrobiotu podporujú aj probiotiká.
Chýbajúci spoločenský život
Osamelým ľuďom hrozí až dvakrát vyššie riziko demencie, k čomu prispieva pasivita a nedostatok komunikácie s okolím. Z hľadiska vplyvu na zdravie môže byť horší samotný pocit osamelosti, keďže často vedie k úzkosti alebo depresii. Chýbajúci kontakt s inými ľuďmi znižuje mozgovú plasticitu, pretože bez nových podnetov sa mnohé procesy spomaľujú. Socializácia je vhodná denne, kedykoľvek je to možné.
Dlhodobý multitasking
Vykonávanie viacerých úloh naraz a trieštenie pozornosti oslabuje koncentráciu a pamäť, vedie k plytšiemu mysleniu, únave, stresu a úzkosti, čo zhoršuje schopnosť mozgu spracúvať informácie. Odporúča sa vykonávať povinnosti postupne, jednu po druhej; pomôcť môže zoznam úloh alebo delegovanie nadmerných povinností na iných.
Mentálna stagnácia
Chýbajúca duševná aktivita oslabuje poznávacie schopnosti, zhoršuje stav synaptických spojení v mozgu, urýchľuje starnutie a zvyšuje riziko demencie. Stagnáciu obmedzujú aktivity, ktoré sú pre mozog výzvou – napríklad krížovky, puzzle, varenie bez receptu, návrat domov inou cestou, štúdium nového jazyka, hra na hudobnom nástroji alebo zapísanie sa na kurz.