Prezident Pellegrini žiada Ústavný súd o výklad ústavy v spore o Kuffu
Prezident Peter Pellegrini sa rozhodol požiadať Ústavný súd, aby v konaní o výklade ústavy stanovil rámec pre prezidenta pri sporoch medzi hlavou štátu a predsedom vlády pri menovaní členov vlády. Ide o vyriešenie situácie okolo nominácie Filipa Kuffu na ministra životného prostredia, ktorú prezident dosiaľ neuskutočnil.
Prezident vyhlásil, že ako priamo volený najvyšší ústavný činiteľ nemá byť v takýchto otázkach len poštárom, ktorý orazítkuje akýkoľvek návrh predsedu vlády. Pripomenul, že disponuje silnejším mandátom ako všetky strany vládnej koalície dokopy. Podľa jeho slov by vyžadovať od prezidenta bezmyšlienkové vymenovanie navrhovaného kandidáta za člena vlády znamenalo vyžadovať výkon mandátu prezidenta čisto len strojovo.
Na oficiálny list prezidenta reagoval predseda vlády Robert Fico prostredníctvom sociálnych sietí. Pellegriniho návrh na Ústavný súd obsahuje požiadavku, aby súd skonštatoval, že prezident môže kandidáta nevymenovať aj z dôvodov závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie člena vlády.
Emeritný predseda Ústavného súdu Ján Mazák upozornil, že v tomto prípade ide o spor medzi predsedom vlády, ktorý podáva návrh na vymenovanie kandidáta, a prezidentom, ktorý o tomto návrhu rozhoduje. Predseda vlády a hlava štátu sa však nemôžu stať účastníkmi sporu o výklad ústavy. Spor by musel prebiehať medzi prezidentom a vládou, nie jej predsedom.
Ústavný právnik Vincent Bujňák z Univerzity Komenského ešte po prvom prezidentovom vyhlásení, že Kuffu zatiaľ nevymenuje, uviedol, že od roku 1993 sa táto téma neustále vracia a teraz je ideálna príležitosť, aby sa dostala na Ústavný súd v konaní, v ktorom bude môcť povedať, či prezident takéto mantinely má, alebo nie. Bujňák však čakal, že konanie o výklade ústavy iniciuje vláda.
Prezident sa podľa textu nemôže Ústavného súdu len tak opýtať, čo má robiť. Ak by súd návrh prijal, podľa komentára by to bolo najlepšie možné riešenie, keďže táto otázka dodnes nie je spoľahlivo vyriešená a aj v právnej vede sú na ňu rôzne názory. Podľa návrhu však prezident žiada to isté, čo Ústavný súd ešte v roku 2012 umožnil prezidentovi pri odmietnutí vymenovania generálneho prokurátora, keď Ivan Gašparovič na základe tohto nálezu nevymenoval riadne zvoleného Jozefa Čentéša.
V decembri 2014 senát Ústavného súdu rozhodol, že Gašparovič porušil Čentéšove práva, pretože nedodržal zásadu rovnakého zaobchádzania, a skonštatoval, že nemôže pripustiť, aby došlo k zmene identity ústavy faktickou cestou, teda prostredníctvom extenzívnej interpretácie a aplikácie ústavy, ktorá nie je zlučiteľná s jej podstatnými náležitosťami.
Podľa komentára by v prípade vyhovenia návrhu Ústavný súd fakticky rozšíril právomoci prezidenta bez zmeny ústavy. Autor uvádza, že azda by bolo lepšie, ak by súd prikázal Filipa Kuffu vymenovať, hoci ide o človeka, ktorý sa podľa textu nikdy nemal stať ani štátnym tajomníkom. Ústavní sudcovia podľa komentára musia nájsť všeobecne platné pravidlo a nesmú hľadieť na mená.