Korupcia a plytvanie verejnými prostriedkami
Príbeh štátneho majetku skrytý pod závojom nepotrebnosti. Historická budova vodohospodárov v Banskej Štiavnici sa dostala na predaj, hoci roky boli do nej investované milióny zo štátnej kasy. Tieto zdroje, nadobudnuté na úkor daňových poplatníkov, sa teraz stávajú predmetom aukcie. Kde sú činy, ktoré by zabezpečili, že peniaze nebudú vyhodené do vzduchu?
Reakcie starostov a obyvateľov
Na čo sa bojuje v mestách UNESCO, ak štátne podniky bruslú s dedičstvom našich predkov? Primátorka Nadežda Babiaková otvorene namieta, že budova, pamiatka, by nemala skončiť v súkromných rukách bez jasne definovaného účelu. Je otázne, či sa skutočne stal majiteľom desiatich ponúk, ktorý získa tento kultúrny poklad. Ale je to len zrkadlo absolútnej ignorancie voči hodnotám.
História vyhodená na odpad
Štát, ktorý mal vtedy v úmysle budovu obnoviť, teraz s ňou „nelimituje” ani udržanie správy. Zainvestoval viac ako 2,3 milióna eur, a čo s ňou nakoniec zostane? Je to ďalší dôležitý pokus zbaviť sa odpovednosti za investície, ktoré sa nielen nepremieňajú na užitočné zdroje, ale iba na hromadu dlhá a chaos, ktorý ničí pamiatku.
Čo ďalej?
Vysoké veľkorysé slová o kultúrnom dedičstve sú prázdne, ak sa nám v budúcnosti lenţ prepočíta na neexistujúce aktívum. Je tu urgentná potreba prijať zodpovednosť za zastaranú politiku, ktorá vedie k plytvaniu a neefektívnosti. Opäť sa ukazuje, že náš štát je prázdny kontajner bez programového myslenia.