Minister zdravotníctva predstavil plán ochrany personálu: nepretržitá SBS, záchytky aj fixačné pomôcky
Minister zdravotníctva Kamil Šaško predstavil balík opatrení, ktorými chce rezort zastaviť vlnu násilia na urgentných príjmoch. Reaguje tak na nedávne napadnutie mladej sestry na bratislavských Kramároch. Minister podpísal memorandum so šéfom rezortu vnútra Matúšom Šutajom Eštokom.
„Prvá dôležitá vec je zabezpečiť fyzickú ochranu tak, aby bol na mieste priamy dohľad. Ja som to niekde pejoratívne nazval 100-kilovou gorilou. To znamená neustálu prítomnosť pracovníka SBS priamo na oddelení,“ povedal Šaško v relácii Braňo Závodský Naživo.
Nepretržitá SBS namiesto panických tlačidiel
Minister pripomenul, že na urgentnom príjme v Ružinove fungujú panické tlačidlá, ktoré však nie sú štandardom v slovenských nemocniciach. Ani tento systém podľa neho nestačí. „Funguje to tak, že po stlačení tlačidla sa vysiela alarm na takzvaný centrálny pult ochrany a na miesto vyráža výjazdová hliadka. To je však častokrát neskoro, lebo príchod môže trvať päť, sedem alebo aj desať minút,“ vysvetlil.
Okamžitým minimálnym štandardom preto má byť nepretržitá 24-hodinová prítomnosť SBS priamo na oddeleniach. Podľa ministra sa zároveň výrazne navýšili policajné a žandárske hliadky v okolí urgentov. Na námietku, že policajný zbor zápasí s dlhodobým podstavom, reagoval, že políciu neriadi a to, ako si prítomnosť zariadia, ho nezaujíma.
Predsedníčka OZ SaPA Monika Kavecká upozornila, že nemocnice už dnes využívajú služby SBS, otázkou je, či sú ich pracovníci umiestnení tam, kde ich zdravotníci najviac potrebujú. Presunutie na najrizikovejšie pracoviská môže podľa nej prispieť k prevencii agresívneho správania bez navyšovania rozpočtov nemocníc.
Šaško odmieta výcvik sebaobrany: nejde o kung-fu
Vzdelávanie personálu nemocníc vyvolalo spor. Oficiálne dokumenty síce výcvik sebaobrany nespomínajú, šéf lekárskych odborov Peter Visolajský však trvá na tom, že ministerská rétorika znela presne takto. Podľa neho je úlohou sestry pacienta ošetriť a zmierniť mu bolesť, nie zápasiť s agresívnymi útočníkmi. Upozornil tiež, že priemerný vek zdravotných sestier na Slovensku dosahuje 55 rokov.
„Nikto nejde učiť personál žiadne kung-fu, aby sa sestra musela voči niečomu brániť. Je to úplne štandardné odporúčanie napríklad Svetovej zdravotníckej organizácie, aby v rámci preškoľovania personálu vedeli pracovníci zvládať krízové situácie,“ uviedol dnes minister zdravotníctva.
Záchytky mimo nemocníc
Zdravotníci upozorňujú na dlhodobý problém chýbajúcej siete záchytných izieb pre ľudí pod vplyvom alkoholu či omamných látok. Urgentné príjmy ani detské oddelenia už podľa lekárskych odborárov nemôžu suplovať chýbajúce záchytky. „Obnovenie týchto záchytiek by ušetrilo peniaze zdravotníctvu, odbremenilo by centrálne príjmy, detské oddelenia, nemocnice od ľudí, ktorí tam nepatria a ktorí sú len zdrojom problému na pracovisku,“ myslí si Visolajský.
Minister Šaško odmieta interpretácie, že by bol proti ich návratu. Trvá však na tom, že musia fungovať mimo nemocničných areálov. „Šaško neodmieta záchytky. Ja som jasne povedal, že nemocnica nie je hotel pre opilcov a takíto ľudia v nemocniciach nemajú čo robiť,“ povedal minister s tým, že by mohli vzniknúť v spolupráci so samosprávnymi krajmi.
Na tému by mal budúci týždeň diskutovať aj s českým ministrom zdravotníctva. „Máme pripravený pilotný projekt na úrovni ôsmich krajských miest, pričom by to mohlo byť financované z európskych zdrojov. Toto sa dá spraviť,“ vysvetlil. Prvá záchytka pritom vznikla ešte v ére Československa v roku 1951, ich počet rástol až do roku 1990, potom sa začal znižovať a v roku 2004 posledné záchytky na Slovensku zatvorili.
Fixácia pacientov o lôžko
Na tento štvrtok zvolal minister celoslovenské rokovanie, na ktoré pozval políciu, vedenia nemocníc aj zástupcov samosprávnych krajov na čele so šéfom združenia SK8 Jozefom Viskupičom. Jednou z najcitlivejších tém bude zavedenie fixačných pomôcok.
„Sú to však samotní lekári, záchranári a sestry pracujúci na týchto oddeleniach, ktorí túto možnosť žiadajú. Ide o takzvané fixačné pomôcky, aby agresívny pacient, ktorý predstavuje nebezpečenstvo, mohol byť ľudovo povedané pripútaný o lôžko,“ priblížil jednu z tém rokovania.
Podľa Šaška nejde len o ochranu zdravotníka, ale aj pacienta pred sebapoškodením. Uvedomuje si, že opatrenie narazí na legislatívne a etické mantinely. „Samozrejme, vyvolá to celý rad ľudskoprávnych otázok, či je to humánne alebo nehumánne, ale taká je realita. Tvrdím, že pokiaľ to funguje v iných krajinách Európskej únie, a mám informácie, že áno, malo by to platiť aj na Slovensku a budem to presadzovať,“ dodal minister.