Bývalá firma kontroverzného Holjenčíka znova získava štátne zákazky
Jozef Holjenčík, bývalý predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), sa opäť dostáva do centra pozornosti. Jeho firma JHS, ktorá je prepojená s jeho menom, získala v posledných mesiacoch významné zákazky od štátu v celkovej hodnote vyše 600-tisíc eur. Tieto zákazky zahŕňajú znaleckú činnosť pre Pôdohospodársku platobnú agentúru a Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť. Holjenčík však tvrdí, že už s firmou nespolupracuje, čo mnohí považujú za sporné.
Kauzy a kritika vo funkcii
Holjenčík predtým skončil vo funkcii šéfa ÚRSO pre kontroverzné zvyšovanie cien energií, ktoré sa preukázalo ako jeho vlastný zásah do trhu. Obvinili ho z toho, že radil energetickým firmám, aby precenili svoje aktíva, čo následne ovplyvnilo ceny pre spotrebiteľov. Po odstúpení z funkcie sa jeho firma ocitla na vedľajšej koľaji, avšak po uplynutí trojročného zákazu opäť získava významné zákazky, bez ohľadu na predchádzajúce prepojenia.
Prípady konfliktu záujmov
Analytici upozorňujú na možný konflikt záujmov, keďže Holjenčík vedie regulátor, ktorý dohliada na ceny a zároveň jeho firma poskytuje znalecké posudky, ktoré sú kritické pre stanovenie týchto cien. Radovan Potočár z Energie-portal.sk naznačuje, že prepojenie jeho funkcie a podnikania môže narušiť objektívne rozhodovanie ÚRSO. Oceňovanie majetku a určenie odpisovania podlieha presným reguláciám, a tým sa Holjenčík dostáva do zložitých situácií.
Reakcie a odporúčania
Na otázky o zmluve s Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, na ktorú firma JHS dostane 540-tisíc eur, Holjenčík reagoval podráždene, vyzval na zmysluplné činnosti a odmietol akúkoľvek spoluprácu so spoločnosťou JHS. Rovnako ani Východoslovenská vodárenská spoločnosť, ani Pôdohospodárska platobná agentúra neposkytli žiadne relevantné informácie ohľadom týchto zmlúv a ich správy. Otázniky okolo týchto iniciatív ostávajú naďalej otvorené.
Minulosť, ktorá sa vracia
Holjenčíkova firma JHS sa za obdobie jeho prvotného vedenia vyznačovala najmä vysokými ziskami a príjmami. Jej osud sa dramaticky zmenil po jeho odchode z funkcie a následné znižovanie tržieb. Po novom Štátny úrad pre reguláciu vývoj situácie a schválenia zmlúv s JHS sleduje. Napriek negatívnym skúsenostiam z minulosti firma opäť rastie, čo len umocňuje pochybnosti o spravodlivosti systémov a transparentnosti v privatizácii verejných služieb.
Záver
Konflikty záujmov a zneužitie pozície pre biznis sú v slovenskom prostredí na dennom poriadku. Prípad Jozefa Holjenčíka ukazuje, aké nebezpečné môže byť prepojenie medzi politickými funkcionármi a podnikateľskými záujmami. Ak sa systém nezmení, obávame sa, že čelíme ďalším podobným prípadom, ktoré môžu podkopať dôveru občanov v štátnu správu a regulátory.