Európska komisia začína konanie proti Slovensku
Európska komisia v piatok oficiálne oznámila začatie konania o porušení povinnosti voči Slovensku, a to v súvislosti so zmenou v legislatíve týkajúcej sa Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO). Podľa Komisie je nový zákon, ktorý sa prijal, v ostrom rozpore so smernicou EÚ o ochrane oznamovateľov a tiež s Chartou základných práv Európskej únie.
Prijatý zákon a jeho dôsledky
Zákon o zmene Úradu na ochranu oznamovateľov mal pôvodne nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2026. Avšak, pred jeho vstupom do platnosti, bol Ústavným súdom Slovenskej republiky pozastavený, čo znamená, že ÚOO v aktuálnej podobe naďalej funguje.
Reakcia Úradu na ochranu oznamovateľov
Prezidentka Úradu na ochranu oznamovateľov, Zuzana Dlugošová, už viackrát varovala zákonodarcov, že návrh novej legislatívy je v rozpore s právom EÚ. Chcela uviesť pripomienky na Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, no jej vystúpenie nebolo schválené a zákon prešiel cez parlament bez zmien.
Plánovaná transformácia ÚOO
Legislatíva mala transformovať ÚOO na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Tento nový úrad mal okrem agendy oznamovateľov trestných činov preberať aj zodpovednosť za odškodňovanie obetí trestných činov. Národná rada SR tento zákon schválila v decembri, ale prezident Peter Pellegrini ho vetoval a vrátil na ďalšie prerokovanie, avšak poslanci ho opätovne schválili.
Ústavný súd a opozičné sťažnosti
Opozícia sa obrátila na Ústavný súd s podaním, v ktorom namietala možný nesúlad zákona s Ústavou SR aj právom EÚ. Kritizovala aj skrátenie funkčného obdobia predsedníčky ÚOO a zmeny v poskytovaní ochrany oznamovateľom. Ústavný súd prijal návrh na ďalšie konanie, čím otvoril dvere možnostiam preverenia odpovednosti parlamentu vo vzťahu k právu EÚ.
Reakcia Európskej komisie
Európska komisia opätovne vyjadrila obavy ohľadom niektorých ustanovení nového zákona. Vyhlásila, že slovenský parlament prijal zmeny navzdory predchádzajúcim upozorneniam od Komisie. Systém generálnej ochrany oznamovateľov sa preto dostáva do konfliktu s legislatívou EÚ, čo môže viesť k právnym žalobám.
Čo môže nasledovať?
Slovensko je povinné na tieto obavy reagovať v stanovenej lehote, ktorá predstavuje jeden mesiac. V prípade, že EK nedostane uspokojivú odpoveď alebo ak Slovensko neprijme potrebné opatrenia, môže prejsť do ďalšej fázy konania a zaslať štátu odôvodnené stanovisko. Ak ani následne nedôjde k náprave, môže Komisia podanie žaloby na Súdny dvor EÚ.
Pripomienka z minulosti
Komisia tiež zdôraznila, že väčšina konaní o porušení pravidiel EÚ sa rieši a končí bez nutnosti predloženia prípadu na Súdny dvor EÚ, čo ukazuje potrebu a možnosť nápravy zo strany členského štátu ešte pred konečnými následkami.