Varovanie z Havany: Sme pripravení rokovať, ale nie ako podriadení, odkázal kubánsky prezident Donaldovi Trumpovi
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel vo štvrtok vyjadril ochotu viesť dialóg so Spojenými štátmi, avšak striktne odmietol akékoľvek rokovania, ktoré by prebiehali pod nátlakom alebo ultimátami. Tento jeho postoj prichádza v reakcii na rastúcu rétoriku amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý po januárovom zadržaní Nicolása Madura predpovedá blížiaci sa pád kubánskeho režimu.
Díaz-Canel zdôraznil, že Kuba je otvorená dialógu so Spojenými štátmi, no trvá na tom, že akékoľvek rokovania musia prebiehať na základe rovnosti a vzájomného rešpektu. „Musíme byť partnermi, ktorí si vážia našu suverenitu, nezávislosť a právo na sebaurčenie,” uviedol. Prezident znovu upozornil na to, že USA uvalili na Kubu prísne sankcie, čo zapríčinilo vážne problémy v oblasti dodávok energie a potravín.
Trumpove hrozby voči Kuby prichádzajú v čase, kedy krajina čelí nevídaným ťažkostiam. Tieto problémy zahŕňajú nedostatok paliva a elektriny, pričom kubánci museli čeliť výpadkom prúdu, ktoré postihli státisíce domácností. Tieto ťažkosti vláda pripisuje jednak sankciám, ale aj zlému ekonomickému riadeniu a krízam vyvolaným pandémiou koronavírusu.
Na druhej strane, Trump nedávno naznačil, že jeho administratíva rokuje s „ľuďmi na najvyšších miestach” v Komunistickej strane Kuby a vyhlásil, že očakáva uzavretie dohody. Avšak kubánska vláda reagovala, že formálne rokovania zatiaľ neprebiehajú a komunikácia s administratívou Trumpa prebieha len na neformálnej úrovni.
Situácia na Kube sa ďalej komplikuje, keď minister energetiky v minulosti uviedol, že ostrov vyrobil počas roka 2025 len polovicu potrebnej elektrickej energie. Tento deficit spôsobil, že mnohí občania sa museli zmieriť s častými výpadkami prúdu.
Venezuela, ako kľúčový spojenec Kuby a významný dodávateľ ropy, nedávno stratila svoju stabilitu, čo ešte posilnilo ekonomické problémy na Kube. Díaz-Canel už predtým vyjadril, že kríza, ktorou krajina momentálne prechádza, je výsledkom vonkajšej agresie, ktorú pokračujúce sankcie predstavujú.