Máte ADHD alebo ste len vyhoreli? Psychiater vysvetľuje kľúčové rozdiely a varuje pred chybnou diagnózou
Neustály stres, nadbytok podnetov a tlak na multitasking vedú k problémom s koncentráciou, pamäťou či motiváciou. Tempo moderného života spôsobuje, že mnohí ľudia sú kognitívne, emocionálne a často aj fyzicky preťažení. V takýchto chvíľach sa mnohí z nás pýtajú: Je to „normálna“ únava alebo niečo vážnejšie? Na túto otázku odpovedá doktor Konrad Jurczakowski, psychiater z kliniky Harmonia (skupina LUX MED).
V poslednom období vzrástlo povedomie o ADHD u dospelých. Problém s touto poruchou sa čoraz častejšie diagnostikuje aj v neskoršom veku, keď skúsenosti z detstva nie sú správne interpretované. Súčasne sa objavuje aj oživený záujem verejnosti, ktorý môže viesť k mylnému sebadiagnostikovaniu, pričom niektoré symptómy by mohli pochádzať skôr z prepracovania a chronického stresu než z ADHD.
Čo je syndróm vyhorenia?
Vyhorenie, známe aj ako burnout, je stav vyčerpania spôsobený dlhodobým stresom v práci. Tento termín prvýkrát predstavil americký psychiater Herbert Freudenberger v 70. rokoch minulého storočia. Počas svojich štúdií opísal vyhorenie ako postupný proces „vyprahnutia“, kedy jedinec vyčerpáva svoje fyzické a psychické zdroje v snahe splniť nadmerné požiadavky, až sa dostane do stavu hlbokého vyčerpania. Psychologička Christina Maslach následne identifikovala tri hlavné aspekty vyhorenia: emocionálne a fyzické vyčerpanie, cynický odstup voči práci a pocit nedostatku úspechov a efektivity.
Vyhorenie sa objavuje postupne a najčastejšie zasahuje osoby, ktoré sú silne zapojené do svojej práce, pričom ich charakterizuje idealizmus alebo perfekcionizmus. Na začiatku majú tendenciu prehliadať signály preťaženia a fungujú nad svoje možnosti. Príznaky vyhorenia sa prejavujú únavou, problémami so spánkom, bolesťami hlavy, poklesom imunity, podráždenosťou a skľúčenosťou, pričom sa zvyšuje aj cynizmus a apatickosť voči práci.
ADHD u dospelých a jeho hlavné charakteristiky
ADHD (Attention Deficit Hyperactivity Disorder) sa zvyčajne spája najmä s detským vekom, avšak má svoje korene v období vývoja mozgu a môže mať aj dospelých. Kľúčovým diagnostickým kritériom je prítomnosť symptomatiky už pred 12. rokom života. ADHD sa nevyvíja náhle v dospelosti a jeho prejavy sa manifestujú v problémovosti regulácie pozornosti a správania.
Dospelí s ADHD sa stretávajú s nevydarenou reguláciou emócií, impulsívnosťou a nesmiernou rozptyľovateľnosťou, zatiaľ čo na zaujímavé úlohy môžu prejavovať hyperfokus. To môže zdanlivo zakrývať problém, pretože pacienti vyzerajú bezproblémovo, ale v skutočnosti je to len maskovanie ich obtiaží, čo spôsobuje veľké psychické úsilie a chronickú únavu vedúcu k vyhoreniu alebo depresiám.
Prečo sa ADHD a vyhorenie často zamieňajú?
Kedže symptomatika ADHD a vyhorenia vykazuje zjavné podobnosti, môže byť náročné tieto stavy rozlíšiť. Obe podmienky sa vyznačujú problémami s koncentráciou, pamiatkou, organizáciou či efektivitou a taktiež podráždenosťou. Osoby s ADHD zažívajú vyhorenie častejšie než neurotypické osoby, pretože neustále musia kompenzovať svoje deficity.
Naopak, dlhodobý stres vyvoláva prejavy, ktoré môžu napodobniť symptómy ADHD. Zvyšovanie kortizolu má priamy dopad na pamäť a môže zhoršovať impulzívne správanie. Kľúčovým rozdielom medzi vyhorením a ADHD je však schopnosť symptomatológie vyhorenia reagovať na redukciu stresu; po odpočinku zvyčajne prichádza zlepšenie, zatiaľ čo ADHD sa prejavuje stabilnejšie v rôznych oblastiach života.
Čo si treba zapamätať?
Na záver, ADHD je stav, ktorý základne súvisí s inou štruktúrou nervového systému prítomným od detstva, kým vyhorenie je reakciou na dlhodobé preťaženie, ktoré sa vyvíja v dospelosti. Liečba ADHD spravidla zahŕňa farmakoterapiu a psychoterapiu, zatiaľ čo riešenie vyhorenia vyžaduje nefarmakologické prístupy, ako sú oddych, zmena pracovného prostredia či zníženie objemu povinností. Lieky na vyhorenie neexistujú, a tak sa pracuje len na liečbe sprievodných stavov, ako je nespavosť alebo depresia.