Iránka Nasi žijúca na Slovensku: Zúfalstvo je také veľké, že ľudia tancujú, aj keď im bombardujú domy
Nastaran „Nasi” Alaghmandan Motlagh, známa stand-up komička a herečka, sa vo svojom otvorenom rozhovore delí o prekonávaní osobných i národných dramatických chvíľ v súvislosti s vojnou vo svojej rodnej krajine. Už 15 rokov žije na Slovensku, kde sa snaží zosúladiť kultúrne rozdiely a svoju identitu v dynamicky sa meniacich geopolitických podmienkach.
Detské spomienky a kultúrny šok
Nasi vyrastala v Teheráne, kde počas svojich 15 rokov zažila nie len dynamiku veľkého mesta, ale aj ťažké časy, keď bola ekonomická situácia krajiny na bode mrazu. Pri príchode na Slovensko sa musela prispôsobovať novému prostrediu a kultúre. Spomína na kultúrny šok, keď sa po presťahovaní do slovenského prostredia ocitla v zmiešanej triede s chlapcami, čo bolo pre ňu úplne nové. „Mala som pocit, že ma navždy odrezali od mojej kultúry,” opisuje.
Predsudky a stereotypy
Nasi sa zaoberá aj predsudkami, ktoré mnohí Slováci môžu mať voči Iránu a jeho obyvateľom. „Najčastejší predsudok je, že všetci sme moslimovia a že sme agresívni,” hovorí. Nasi ukazuje, že v Iráne žijú aj iné náboženské skupiny a že realita je oveľa komplexnejšia než ako ju vykresľujú mediálne stereotypy.
Vojna a nádeje na slobodu
V súvislosti s útokmi na Irán hovorí o zúfalstve obyvateľov, ktorí aj napriek bombardovaniu hľadajú nádej v slobode. „Tlieskali sme, keď sme sa dozvedeli o smrti ajatolláha Chameneího,” spomína Nasi, čo odráža pocit úľavy z opustenia útlaku jeho regime. „Práve v takýchto ťažkých časoch si uvedomujeme, čo je pre nás dôležité,” dodáva.
Vzťahy a budúcnosť Iránu
Na otázku o budúcnosti Iránu, Nasi vyjadruje zmiešané emócie. Cíti obavy z blízkej doby, ale aj nádej, že ak padne súčasný režim, prídu lepšie časy, aj keď to môže byť spojené s neistotou.
Kultúrne rozdiely a hodnoty
„Slovenská priamočiarosť je niečo, čo oceňujem. Naučila som sa, že mať jasné hranice a vedieť povedať ‘nie’ je dôležité,” vyjadruje Nasi. Naopak, čoraz viac postrehov posúva aj voči Slovákom, ktorí sú, podľa nej, na začiatku priliehaví, ale neskôr sa ukážu ako veľmi priateľskí a pohostinní.
Záver
Nasi podčiarkuje dôležitosť vzájomného porozumenia a kultúrneho obohatenia. Spomína na to, že aj keď Slovensko a Irán sú od seba vzdialené stovky kilometrov, spoločné ľudské hodnoty zostávajú prioritou. Hodnotí svoj čas na Slovensku ako oslobodzujúci a vzdelávajúci, s cieľom šíriť porozumenie medzi národmi.