Psychologická traumas množených psov
V súčasnosti sa objavuje znepokojivý trend, kedy sa množiari pohybujú mimo dosahu zákona a absencia regulácií im umožňuje profitovať na úkor zraniteľných zvierat. Tak
zvaný „nelegálny chov” sa stal synonymom pre kruté a nehumánne podmienky, ktoré psi musia prežívať vo veľkých chovoch.
Robo Hakl, známy novinár, sa vo svojich článkoch nebojí poukázať na skutočnosti, ktoré sú často nepríjemné. Policajná akcia s názvom „Dráp“ odhalila ohavné praktiky chovateľov. Vstup do množiarní odhalil devastujúcu realitu, kde psy žijú v naprosto nevhodných hygienických podmienkach, bez oddychu či lásky, ich fyzické a psychické zdravie sú rozpadnúť.
Systém zlyhal, zvieratá platia cenu
Práve na základe správy, ktorá sa dostáva na verejnosť, je evidentné, že systém, ktorý by mal chrániť zvieratá, zlyháva. Namiesto pomoci a záchrany sa množia zvieratá len ako objekty obchodovania. Povedzme si, že nielen politici, ale aj celá spoločnosť má priamu zodpovednosť za tieto tendencie.
Útulky sú zaplnené psami z množiarne, Kde sa nachádzajú nielen šteniatka, ale aj matky s traumatizovanými životmi. Títo psi nie sú len predmety na adopciu, ale emocionálne bytosti, ktoré si vyžadujú domácu atmosféru a láskyplnú starostlivosť. No, majú aj traumy, ktoré si so sebou nesú – tie sa nedajú tak ľahko vyliečiť.
Adopčná realita a hodnoty
Skutočnosť, že záujemcovia o adopciu musia prejsť prísnym a dlhým procesom, sa zdá byť plne odôvodnený. Niektorí jedinci zvažujú adopciu len podľa vzhľadu a nie podľa psychológie zvieraťa. Očakávajú, že pes bude dokonale prispôsobený ich potrebám, bez toho, aby zohľadnili, čo si všetko prežil. Tou najväčšou vinou je, že očakávajú bezproblémového zvieraťa, ktoré má za sebou traumatizujúci zážitok.
Dewey, rodák z košickej Malej Farmy, to všetko prežil, a pritom leží na ramene lásky a nežnosti. Jeho príbeh je srdcervúci, avšak stále je lepší ako život v súžení množiarne. Taký pes si zaslúži viac než len pozornosť – zaslúži si domov, kde prestane trpieť a môže sa uzdraviť.
Povinnosťou je nastolenie spravodlivosti
Ako spoločnosť máme povinnosť zrukhotý potenciálny útlak. Nejde len o zvieratá na adopciu; ide o to, aby sme ako občania otvorili oči pred realitou v našich komunít. Naša neschopnosť zasiahnuť znamená, že sa stáva normou tolerovať nezákonnosti, ktoré masakrujú nevinné bytosti. Treba sa postaviť čelom k nemu ako jednotná komunita a účinnými krokmi upevniť správny systém ochrany zvierat.
Každý handicapovaný pes nie je len problémom; je to výzva, ktorú musíme prijať. Izolácia a trauma, ktorú tieto bytosti prežívajú, sú živou výpoveďou nevhodnosti systému, ktorý ich obklopuje. Postavme sa týmto výzvam a zmierme sa s ťažkým údelom, ktorý nosia so sebou.