EÚ stráca trpezlivosť: Europarlament prijal najsilnejší dokument voči Slovensku
Slovensko čelí silnému politickému tlaku zo strany Európskeho parlamentu, ktorý nedávno schválil rezolúciu vyzývajúcu na rázne kroky proti vláde Roberta Fica. Tento krok je považovaný za doteraz najsilnejší signál zo strany EÚ, ktorý sa týka ochrany právneho štátu a demokracie na Slovensku.
Na nedávnom hlasovaní sa za tento dokument vyslovilo 347 poslancov, zatiaľ čo 165 bolo proti a 25 sa zdržalo. Hlavným cieľom tzv. podmienenosti je zabezpečiť, aby EÚ chránila svoje finančné záujmy a fungovanie svojich inštitúcií pred hrozbami, ako sú korupčné praktiky a zneužívanie eurofondov na Slovensku. Poslanci varovali pred podozreniami z zneužívania týchto fondov a žiadali zvýšené úsilie na ochranu verejných financií.
Kritika zmien legislatívy a boj proti korupcii
Schválený dokument ostro kritizuje nedávne legislatívne zmeny na Slovensku, najmä zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Tieto kroky podľa europoslancov oslabili boj proti korupcii a ohrozili ochranu verejných financií.
Parlament zároveň vyjadril obavy z politických zásahov do verejnoprávnych médií a stigmatizácie mimovládnych organizácií. Europoslanci poukázali na to, že situácia na Slovensku sa zhoršuje, a vyzvali vládu, aby začala situáciu brať vážne.
Vláda pod tlakom: Poslanci vyjadrujú obavy z „maďarského scenára“
Czech europoslanec Tomáš Zdechovský z frakcie EĽS (Európska ľudová strana) priamo porovnal prax slovenskej vlády s maďarským autokratickým režimom. Upozornil na to, že ak sa slovenská vláda nezačne správať zodpovedne, Európska komisia môže prijať prísne opatrenia, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu hlasovacích práv Slovenska v Rade EÚ.
Zásadná polarizácia medzi slovenskými europoslancami
Prijatie rezolúcie vyvolalo napätie medzi slovenskými europoslancami. Zástupcovia hnutia Progresívne Slovensko avizovali, že sa hlasovania nezúčastnia, pretože nechcú šíriť negatívny obraz o Slovensku. Naopak, pozmeňovacie návrhy niektorých poslancov žiadali odstrániť kritiku ohľadom právneho štátu, no tento návrh neprešiel.
Branislav Ondruš z Hlasu-SD kritizoval dokument za to, že zbytočne zveličuje problémy, a Monika Beňová poukázala na to, že mnohé body rezolúcie sa dotýkajú tém, ktoré v súčasnosti nepredstavujú realitu na Slovensku.
Dôsledky pre Slovensko: Aká je budúcnosť európskych fondov?
Hoci schválenie rezolúcie neznamená okamžité zmrazenie eurofondov, poslanci Európskeho parlamentu vyzývajú Komisiu, aby neváhala a využila všetky dostupné donucovacie opatrenia vrátane pozastavenia platieb. Týmto krokom sa Slovensko dostáva do neľahkej pozície, kde je potrebné reagovať na obavy EÚ a snažiť sa ochrániť práva svojich občanov.