Grófka Rošková je vinná, rozhodol Najvyšší súd
Rozsudkom Najvyššieho súdu bol potvrdený verdikt o vine bývalej poslankyne strany Smer-SD Ľubice Roškovej, ktorej konanie bolo posúdené ako pokračovací zločin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a prečin subvenčného podvodu. Po prejednaní odvolania Roškovej jej bol vymeraný dvojročný trest s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou na tri roky, spolu s povinnosťou zaplatiť peňažný trest vo výške 10-tisíc eur.
Rošková, známa aj ako grófka Zemplína, čelila obvineníam v súvislosti s dotáciami, ktoré neoprávnene poberala na aktivity, ktoré neuskutočňovala. Súd konštatoval, že od chvíle, kedy sa stala konateľkou spoločnosti Agro Porúbka v novembri 2016, bola oboznámená s podmienkami pridelenia európskych prostriedkov, ktoré sa mali viazať na konkrétne poľnohospodárske činnosti. Predseda senátu zdôraznil, že obžaloba nemôže obstáť s argumentmi o neznalosti, keďže Rošková bola s podmienkami poberania dotácií dostatočne oboznámená.
Rozhodnutie súdu uvítal dozorujúci prokurátor Ladislav Masár, ktorý vyzdvihol uváženosť a precíznosť rozsudku. Podľa neho výška trestu je primeraná súčasným pomerom v oblasti trestnej spravodlivosti na Slovensku, pričom upozornil na zmeny v hodnotení škody a trestných sadzbách, ktoré sa udiali v posledných rokoch.
Existovala však možnosť, že Roškovej hrozil omnoho vyšší trest, pričom pôvodne jej hrozilo väzenie na 7 až 12 rokov. Vďaka novele zákonov, ktorá bola prijatá po obvinení, sa maximum trestu znížilo na 2 až 6 rokov.
Na pojednávaní najvyššieho súdu sa Rošková nezúčastnila, pričom sa nechala zastupovať svojím advokátom Ondrejom Urbanom. Urban po rozsudku vyjadril, že plánuje zvážiť podanie dovolania, pričom vníma rozsudok ako čiastočný úspech, keďže štátna Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA) by si nemala uplatniť náhradu škody v tomto trestnom konaní, ale mala by to smerovať do civilného súdu.
Rošková podávala žiadosti o dotácie aj na pozemky, ktorých sa netýkali, ako sú letisko, ihriská a iné plochy, za ktoré sa nepostarala. Pričom Rokošková a jej advokát sa bránili tvrdením, že chceli len využívať dotácie, ktoré pre ne poskytoval jej predchodca, a že v tomto konaní nešlo o úmysel podvádzať.
Na záver súd skonštatoval, že činnosť Roškovej viedla k neoprávnenému obohateniu sa, pričom jej obhajoba, založená na neznalosti oboru, neobstála. Tento rozsudok opäť potvrdzuje dôležitosť transparentnosti a zodpovednosti v oblasti poľnohospodárskych dotácií a nulovú toleranciu voči podvodnému konaniu v tejto sfére.