Vojna na Ukrajine
Ruský prezident Vladimir Putin sa v posledných rokoch snažil udržať si vplyv v oblastiach bývalého Sovietského zväzu, najmä v Azerbajdžane a Arménsku. Avšak situácia sa dramaticky zmenila spätným odklonom týchto krajín od Moskvy, ako sa ukazuje na nedávnych parlamentných voľbách v Arménsku, kde vyhral proeurópsky premiér Nikol Pašinjan.
Vplyv Ruska v Arménsku
Pašinjanova strana Občianska zmluva sa stala víťazom, zatiaľ čo jeho rival Samvel Karapetyan, ktorý zastupoval proruské sily, skončil s veľkým odstupom. Tento výsledok potvrdzuje, že Arménsko sa viac prikláňa k západu a odkláňa sa od tradičného ruského vplyvu. To je preto, že Arméni vnímajú moskovskú pasivitu počas vojnovej konfrontácie s Azerbajdžanom ako zradu, čo viedlo k zásadnej zmene v zahraničnej politike Jerevanu.
Náhorný Karabach a arménske ambície
Konflikt o Náhorný Karabach, historicky sporné územie, stál Arménsko veľa. Rusko sa ukázalo ako slabý partner, ktorý nedokázal zasiahnuť v ťažkých časoch. Po porážke v roku 2023 začal Pašinjan presadzovať snahy o členstvo Arménska v Európskej únii, čo vyvrcholilo schválením legislatívy o vstupu do EÚ v roku 2025. Týmto sa Jerevan snaží vybudovať nové spojenia, najmä s Francúzskom.
Strata vplyvu Ruska v Azerbajdžane
Azerbajdžan sa taktiež odkláňa od Ruska, najmä po incidentoch, keď ruské sily v roku 2024 omylom zostrelili azerbajdžanské civilné lietadlo, pričom zahynulo 38 ľudí. Následné vzájomné zatýkanie vplyvných osobností ešte viac prispelo k napätiu medzi Moskvou a Baku. Azerbajdžan sa rozbehol za Turkami, čím stratili ďalšieho spojenca.
Putinov vplyv na ústupe
Rusko tak stratilo strategické postavenie vo svojom historicky významnom vplyve na oboch juhokaukazských spojencoch. Tento prepad je znakom širokého úpadku ruskej moci v regionálnych záležitostiach a paradoxne aj výsledkom ekonomických sankcií voči Moskve za jej vojenské akcie proti Ukrajine.
Varovanie pre Slovensko
Putinova slabosť a jeho zmätok v zahraničnej politike slúžia ako výstraha pre krajiny v strednej a východnej Európe, vrátane Slovenska. Je potrebné, aby štáty v tejto oblasti boli opatrné a nenechali sa zaviesť do spolupráce so silami, ktoré sa snažia o obnovenie ruského vplyvu. Slovensko by malo venovať pozornosť týmto signálom a zabrániť tomu, aby sa stalo obeťou geopolitických hier.
Strategické ciele EÚ
Európska únia musí klásť dôraz na zmier medzi Arménskom a Azerbajdžanom a poskytnúť Jerevanu realistické nádeje na vstup do EÚ ako odmenu za kroky smerom k zmieru. Je nutné prehodnotiť aj možnosti vstupu Turecka a Azerbajdžanu, aby sa EÚ dokázala zbaviť historických predsudkov a budovala nové strategické aliancie orientované na stabilitu v regióne.